Mestská časť Devín, kam chodia Bratislavčania na výlety, je v nútenej správe. Nemá peniaze, len dlhy a vlastní jediný pozemok. Starostka ĽUBICA KOLKOVÁ (48) hovorí, že Devín sa z toho sám nedostane. Čo sa týka kultúry, Chucka Berryho, ktorý spieval na parkovisku pod hradom, tu už asi neuvidíme. Devínčania však chcú konkurovať Záhorákom. Inšpirovali sa Dňami zelá a chystajú Dni ribizelá.
Čunovská starostka hovorí, že jazerá, pre ktoré chodí do Čunova celá Bratislava, vlastne sťažujú domácim život. Musia po návštevníkoch upratať a veľký zisk z nich Čunovo nemá. Do Devína chodí za prírodou tiež mnoho ľudí. Teší to vôbec domácich?
„Má to dve strany. Som rada, že Devín navštevujú turisti, je tu čo pozerať. Na druhej strane obecný rozpočet z toho nič nemá. Keď si to zoberiete z pohľadu obyvateľov, cez týždeň majú všetko len pre seba – Kobylu, nábrežie, je tu pokoj. A potom príde víkend a hrozí, že ich návštevníci ušliapu.“
Ale keby tu fungovali služby, z ktorých by profitovali obyvatelia Devína, bolo by to iné.
„Práve to tu chýba. Budem na tému rozšírenia služieb hovoriť s obyvateľmi, ktorí podnikajú. Pre nich by to mohlo byť príležitosťou. “
Nemôže takto podnikať aj obec?
„Devín je v nútenej správe, v mínuse. Rozpočet kryje len to, čo je obec povinná zabezpečovať zo zákona. Nesmieme investovať, nesmieme uzatvárať žiadne nové zmluvné vzťahy. Máme núteného správcu, ten musí schváliť každú transakciu.“
Prečo ste v takejto situácii?
„Náš bývalý starosta Novotný mal možno pôvodne dobré zámery, ale ich realizácia dopadla zle. Mala sa tu stavať nová obytná zóna. To zväčša realizujú developerské spoločnosti, devínsky starosta to však chcel zvládnuť sám a doslova 'na kolene'. Obec vysoko zadlžil a situáciu neriešil. Nútená správa bola z neznámych dôvodov zavedená až v roku 2005. Ešte v roku 2003, keď vtedajší starosta Paczelt požiadal o zavedenie nútenej správy, obec vlastnila pozemky a zadlženosť sa mohla ich rozumným predajom riešiť. Prečo sa tak nestalo, nevieme. Takisto nevieme, prečo nebol dodnes za tento obrovský podvod nikto potrestaný napriek tomu, že od roku 2002 bolo podaných viacero trestných oznámení. “
A nepostavilo sa nič?
„Nad kostolom na Lomnickej ulici rozostavali asi päť domov, ktoré roky chátrali. Nakoniec ich aj s pozemkami vydražila spoločnosť zo skupiny J&T a zbúrali ich. Nedali sa už zhodnotiť.“
Dokedy má trvať nútená správa?
„Dlhy máme vo výške cca 500 miliónov, náš ročný rozpočet je 12 miliónov. Sami sa z toho nedostaneme. Devín nemá žiaden majetok. Z pozemkov, ktoré vlastnila obec a patrila k nim aj lukratívna Kráľova hora, zostal vo vlastníctve mestskej časti len pozemok, ktorý má 300 metrov štvorcových a jeho hodnota je prakticky nulová, pretože cezeň vedie odvádzač dažďovej vody. Navyše, pozemok je nevysporiadaný, vedieme oň súdny spor. Aj zariadenie miestneho úradu môžme mať len preto, že sme chránení nútenou správou, inak by mali exekútori právo prísť a vziať si aj môj stôl.“
Bratislava má byť po dobudovaní protipovodňovej hrádze chránená pred tisícročnou vodou, v Devíne a Devínskej vybudujú ochranu pred storočnou vodou. Vodohospodári tvrdia, že väčšia ochrana by sa neoplatila ekonomicky a že ľudia si tu budovali záhradky či domy s vedomím, že sú v zátopovej oblasti. Čo si o tom myslíte? Stačí Devínu menšia ochrana ako zvyšku mesta?
„Musíme byť radi, že do protipovodňovej ochrany v Devíne vôbec investujú. Pri takýchto stavbách sa skutočne posudzuje hodnota majetku, ktorý má byť chránený. V prípade Devína ide z jednej strany o niekoľko rodinných domov a pod hradom o koniareň.“
Je problém s čiernymi stavbami?
„Naposledy to bol prípad nepovolenej prestavby – zasiahla do chránenej kultúrnej pamiatky. Stavebník dostal pokutu päť miliónov korún. Odvolal sa, a krajský súd sa zatiaľ nevyjadril. “
Ešte pred tým, ako ste sa stali starostkou, ste sa osobne angažovali proti výstavbe viladomov, ktoré chce stavať v Devíne spoločnosť Skanska. Ako pokračuje táto kauza?
„Stále sa snažím tohto investora presvedčiť o nevhodnosti takéhoto projektu pre Devín. Ide o 23 štvorpodlažných domov, doslova sídlisko pre tisíc obyvateľov. Všetko to majú byť len byty, žiadne služby. Nielenže by to narušilo vidiecky charakter Devína. Znamenalo by to zároveň skokový nárast počtu obyvateľov o 100 %. Už dnes nám chýba poriadny obchod, nemáme dostatočne veľkú škôlku, nie je tu verejná základná škola. Skanska však už má územné rozhodnutie na byty a kvalita života obyvateľov, ktorých chcú nasťahovať do Devína, ich vôbec nezaujíma. Takúto výstavbu v Devíne považujem za neľudskú a proti prírode, jeden z tých domov v pôvodnom projekte zasahoval do chránenej lesostepi. V neposlednom rade firma Skanska týmto projektom porušuje svoj vlastný morálny kódex.“
Kde sa ešte chystá väčšia výstavba?
„Väčšie projekty sa chystajú na Lomnickej ulici a bývalom futbalovom ihrisku, s týmito investormi sa však zrejme budeme vedieť dohodnúť.“
Mestské časti sa snažia ovplyvňovať výstavbu a plány investorov a developerov zonálnymi územnými plánmi, ktoré podrobnejšie regulujú pravidlá budúcej výstavby na území. Dá si ich vypracovať aj Devín?
„Máme na to v rozpočte milión, a chceli by sme začať s obstarávaním územného plánu zóny.“
Mestský investor pamiatkovej obnovy Paming chystá projekt, ktorý má zabezpečiť hradné bralo v Devíne pred rozpadávaním. Angažuje sa nejako aj mestská časť?
„Územie spravuje mesto a my nemôžeme finančne pomôcť.“
Klasikou Devína je okrem krásnej prírody aj nedostatok služieb a ich zlá kvalita a kapacita. Turisti si nemajú kde posedieť a oddýchnuť. Kedysi chodili do reštaurácie U zlého námorníka a do krčmy na parkovisku, ktorú nahradil hotel. Aké podniky by ste v Devíne odporučili dnes?
„Pri hrade sú sezónne bufety s grilmi, obľúbená je terasa pri prístavisku, ľudia radi chodia k Srnčíkovi. Dobre sa varí v Dome kultúry U kniežaťa Rastislava či U Valiky, útulná je kaviarnička Kamrlík U Marušky. Zrekonštruovaná je záhradná kaviareň Eden a novinkou je vinotéka rodiny Vitekových. Máme tu aj hotel Hradná brána – to je však už vyššia cenová kategória.
Z Devína síce vidno Hainburg a opačne, pravidelné spojenie medzi oboma brehmi však neexistuje ani po Schengene. Neiniciujete niečo také? Napríklad ako bol propeler? Alebo nejakých prievozníkov? Most?
„Zhovárali sme sa na túto tému aj so starostami Hainburgu a Wolfstahlu. Reálna sa nám zdá kompa. Na druhej strane Bratislavský samosprávny kraj navrhuje v rámci integrovanej dopravy loďbus, plavidlo by malo premávať spočiatku len po Devín. Potom by však mohla linka premávať až do Hainburgu. Tešili by sa obe strany. Rakúšania sú veľkí turisti a cykloturisti, nás tam láka napríklad golfové ihrisko, kúpalisko a obchody.“
Hoci je Devín obľúbeným výletným miestom, nevedie sem z mesta cyklotrasa, chýba súvislé napojenie. STaRZ ho chcel robiť cez ostrov Sihoť, s tým však nesúhlasí Bratislavská vodárenská spoločnosť, pretože je tu chránený vodný zdroj.
„Nové cyklotrasy majú vzniknúť pri protipovodňových múrikoch, ktoré budú stavať vodohospodári pod školou a pod hradom. S napojením na mesto je však problém. Vodári nesúhlasia s trasou, ktorá by viedla cez Sihoť. Tvrdia, že územie je chránené a neprístupné verejnosti, ale ľudia, ktorí to tu poznajú, tadiaľ chodia. Viem, že teraz STaRZ uvažuje o trase popri Devínskej ceste. Je to zložité – cesta je úzka a treba vysporiadať pozemky.“
V Devíne bolo kedysi mnoho kultúrnych podujatí. Bol tu amfiteáter, pod hradom na parkovisku koncertoval pred 15 rokmi Chuck Berry. Čo je dnes s kultúrou v Devíne?
„Takéto veľké akcie nás už zrejme nečakajú. Na druhej strane nedávno mal na hrade koncert Marián Varga, a už tradične sa v lete na hrade konajú Rytierske hry. Bratislavské kultúrne stredisko chce Devín zapojiť do Kultúrneho leta. Máme tu aj množstvo miestnych akcií – pôstnu polievku, vianočné pásmo, hody či šarkaniádu. Tiež by sme chceli začať konkurovať Záhorákom a ich Dňom zelá. Pre Devín sú typické ríbezle a ríbezľové víno. Preto chceme robiť Dni ribizelá. V Devíne žije mnoho umelcov – maliarov, keramikov, sochárov, umeleckých kováčov a sklárov. Veľa akcií je polooficiálnych, kamarátsko-susedských.“
Pokračuje v Devíne vinárska tradícia? Vyše 10 rokov je už do Listiny registrovaných odrôd zapísaná aj slovenská odroda Devín.
„Viem o tejto odrode, ale pre Devín je charakteristické a vlastnejšie ríbezľové víno. Je síce sladšie, ale zdravé a tunajší vinári ho vedia robiť naozaj výborne. V Devíne vznikol minulý rok aj Spolok vinárov a vinohradníkov.“
Takmer vo všetkých mestských častiach je problém s dopravou. Ako je to v Devíne a ako funguje jeho spojenie s mestom? Po väčších akciách či počas víkendov majú ľudia vracajúci sa do mesta problém dostať sa do autobusov.
„Písali sme dopravnému podniku, zatiaľ linky posilňujú počas víkendov a väčších akcií. Čo sa týka osobnej dopravy, problematická je Devínska cesta, ktorá je príliš úzka a nedá sa rozširovať, pretože v dotyku sú hneď rodinné domy. Práve preto treba citlivo zvažovať aj nejaké väčšie stavby v Devíne a zvyšovanie počtu obyvateľov, s akým napríklad ráta Skanska a jej viladomy.“
Ste nezávislou starostkou. Váš predchodca Jozef Paczelt bol známy tým, že mal proti sebe všetkých poslancov Devína. Ako funguje samospráva dnes?
„Kandidovala som ako nezávislá s podporou KDH, Strany zelených Slovenska a Prosperity Slovenska. Máme deväť poslancov. Z toho siedmi kandidovali za koalíciu, ktorá ma podporovala a dvaja sú opoziční. Ale viete ako je to s opozíciou na dedine a bez majetku... Nemáme žiadne veľké spory, je to skôr kontrola. Spolupracujeme.
