Tak aj vedenie mesta roky čaká na oživenie Starej tržnice. A pýta sa zase nejakých ďalších okoloidúcich investorov, pofidérne naleštených: Nie ste vy tí, čo nám tu spravia ozajstnú tržnicu? (Divadlo? City? Parky? Mesto?)
Tržnicu, akú má Budapešť, Lisabon či Paríž. Takú, pre ktorú si ľudia radi privstanú kúpiť čerstvé ryby, tržnicu plnú zeleniny, ovocia, syrov, šuniek, pečiva, pálenky. Jedla a kvetov. Ujkov a tetiek. Tržnicu, kde vám hrozí, že keď sem ráno vkročíte, zdržíte sa až do večera.
Budovu tu na to máme! Budov, tých my máme v meste plno! Horšie je to s ich vnútrom. Preto mesto už nechce v centre tržnicu. Hoci by ju nemuselo dávať ďalším investorom a mohlo by ju prevádzkovať samo. Tvrdí, že ľudia sú s ňou nespokojní.
Asi preto, že je prázdna a úroveň prevádzok kopíruje staničné bufety. Budovu obkolesuje živá reťaz asociálov. Mesto sa teda radšej rozhodlo pre anestéziu. Treba tržnicu opäť uspať. Dať sem luxusné obchody. Ten rajský plyn sa volá „obchodná galéria“. Bratislavská Kunsthalle?
