STARÉ MESTO. Na Bratislavskom hrade sa v sobotu vo veľkom fotilo – vyhliadka, páriky v svadobnom, ale hlavne vojaci Sovietskej armády a tretej ríše. V plnej zbroji sa poobede prechádzali na hlavnom nádvorí a napriek príslušnosti k zneriateleným vojskám spolu debatovali. Boli to členovia klubov vojenskej histórie, ktorí sa v dobových uniformách chystali predviesť rekonštrukciu bojov o Bratislavu z apríla 1945.
Príležitosť pre fotografov
Na ohradenom priestranstve za Hradom sa začínali zhromažďovať diváci. Takmer každý chcel fotiť, snažili sa uchytiť si strategické miesta. „Stlač ten gombík, vieš ktorý, a odfoť niečo,“ hovoril otec malej dcérke, ktoú držal na pleciach. „Nech tam máš aspoň kúsok vojakov.“
Niektorých miatlo, že polovica armády bola na nádvorí a druhá si pripravovala zbrane na lúke za Hradom. „Ujo, ako to celé bude prebiehať,“ pýtala sa dvojica asi 10-ročných dievčat muža v uniforme. „Prídu zhora a v celej tejto časti už budú bojovať,“ ukazoval na cestu od nádvoria k lúke.
Zdatnejší návštevníci sa vyšplhali na garáže, z ktorých bol dobrý výhľad na celý priestor, ostatní sa snažili nakúkať aspoň štrbinami medzi telami. „Už idú, počujem motory, zvýskol malý chlapec.
Ako to mohlo byť
Davom zašumelo, vyšší oznamovali pohyb na vzdialenejšom bojisku tým, čo zatiaľ nevideli. Pred Hrad dorazili vozidlá s nemenckými dôstojníkmi. „To je sajdka, vysvetľoval dedko vnukovi, ktorý bledol od napätia. Nemci priviezli zajatcov, partizánov. Jednému objavili v husľovom puzdre zbraň, druhý márne bojoval o dokumenty vo svojej aktovke. Oboch odviedli do budovy veliteľstva, vzápätí sa ozvalo niekoľko výstrelov. Popravili ich.
História nepustí
Chvíľu akoby sa nič nedialo, tak sa to zdalo aspoň tým, čo sledovali príbeh v dolnej časti lúky. Fotili teda vojakov, ktorí zatiaľ oddychovali. Zároveň všetko na kameru nakrúcal aj jeden z nich – dokumentarista. Siestu im prerušili ruskí vojaci, ktorí sa prikradli od Hradu a zaútočili.
Výstrely duneli, vojaci sa plazili, padali prvé obete. „Kto vie čo si myslia dolu v meste, keď počujú taký rachot,“ smiali sa dvaja starší páni v hľadisku. „Neboj sa, utešoval otec malého syna. „Rusi musia zvíťaziť, história nepustí.“
Dvakrát ich Nemci zahnali na ústup, no tretíkrát prerazili. Nemecký kameraman všetko dokumentoval. Medzi Rusmi bojovali aj námorníci, padlým spod kabátcov trčali pruhované tričká. Ranených zachraňovali zdravotníci.
Hrad bol dôležitý
Boje sa skončili, ruskí vojaci vyvesili nad vchodom do veliteľstva červenú zástavu. Všetci mŕtvi a zranení bez ohľadu na príslušnosť k armáde povstávali zo zeme, strieľali do vzduchu s radostným pokrikom, diváci tlieskali. Potom sa mohli spoločne fotiť, poťažkať si zbrane a skúsiť s nimi zamieriť do oblohy. „Nie je nabitá,“ uisťoval vojak rodičov.
„Snažili sme sa ľuďom priblížiť, ako to mohlo vyzerať počas oslobodzovania Bratislavy,“ za klub vojenskej histórie Carpathia, ktorý podujatie organizoval, povedal Peter Velčický. „Hrad bol strategickým miestom.“ Replikami boli len uniformy, v ktorých vojaci – herci vystupovali. Zbrane aj vozidlá boli autentické.
„Pochádzajú od nadšencov, zberateľov.“ Velčický povedal, pripraviť akciu trvalo niekoľko mesiacov. Vystúpenie trénovali asi mesiac dopredu.
