KARLOVA VES. Počas dňa otvorených dverí, ktorý v sobotu organizovala vodárenská spoločnosť, navštívili záujemcovia aj ostrov Sihoť.
Tento priestor je inak pre verejnosť uzavretý. Ide o chránený areál -nachádza sa tu najväčší a najkvalitnejší zdroj pitnej vody pre Bratislavu. Ostrov pokrýva lužný les, ktorý chráni vodárenské zariadenia. Územie zaberá plochu okolo 22 hektárov, s dĺžkou 3,2 a šírkou 1,2 kilometra.
„Bratislava nemá problém s pitnou vodou ani ich nikdy nemala. Dunaj totiž tvorí náplavy, v ktorých nie je problém budovať studne,“ povedal strojník vodárenského zariadenia Jaroslav Šafařík.
Dodal, že naproti tomu napríklad Viedeň má doteraz s vodou problémy. Privádzajú ju 150 kilometrov dlhými potrubiami až z Álp. „Aj voda v Bratislave, aj keď to znie čudne, je alpská. Dunaj má veľa prítokov z Álp. Hlavným prítokom je rieka Inn.“
Šafařík povedal, že Dunaj po prechode Devínskou bránou stráca rýchlosť, mohutnosť a začína tvrdo sedimentovať.
Sedimenty majú pritom tú výhodu, že v nich možno budovať studne. Sú základom toho, že mesto dostáva kvalitnú pitnú vodu. „Pijeme teda vodu z Dunaja, ale pijeme ju zo studní. Je prefiltrovaná rýchlosťou 30 až 120 centimetrov za deň. Voda z Dunaja sa tak do studne dostáva zhruba za tri mesiace.“
