Treba povedať, že susední podnikatelia to už zakázané majú. Tento jeden si našiel svojho poslanca a výnimku si presadil.
To, čo je vo svetových metropolách normálne, ba je súčasťou pôvabu mesta, o prínose do spoločnej kasy nehovoriac, je v Bratislave čosi, čo prekáža poslancom, rodičom s buginami i dámam na opätkoch. Tí musia kvôli podnikateľom a ich stoličkám chodiť po zlej dlažbe.
Diskusia poslancov sa niesla v očakávaní návalu ďalších žiadostí o výnimku. Okrem toho, kto zaručí, či sa zvýhodnený podnikateľ nezačne na promenáde rozťahovať, stavať nad stoličkami slnečníky, stany, prípadne ich postaví na podestu, aby sa hosťom lepšie sedelo.
Prečo môžu by v Paríži sedenia na chodníkoch bulvárov aj medzi stromami? Lebo u nás treba všetkým všetko zakázať. Je to istejšie.
To isté by mohlo platiť aj na výstavbu, o ktorú sa pokúšajú podnikatelia i obyčajní voliči. Kým získajú územné rozhodnutie a potom stavebné povolenie, musia zohnať kopu povolení, pečiatok, posudkov.
Prečo by malo byť stavebné konanie jednoduchšie? Prečo by sme mali investorom dovoliť zarobiť? Lebo u nás máme radšej šikanovanie a papierovanie. Lebo sa vždy nájde pár svíň, ktoré systém zneužijú. A na tie by nestačila stavebná polícia?
