BRATISLAVA. Išlo o čas, zhodujú sa ochranári. Za posledné tri týždne podľa nich v meste vyrúbali asi 600 stromov a nie vždy v súlade so zákonom. Jeden zo stavebníkov dokonca vopred oznámil na úrade, že chystá výrub, hoci naň nesplnil podmienky a je ochotný sa za to zodpovedať. Rúbalo sa v Petržalke, v Karlovej Vsi, Starom Meste či Ružinove.
Zámer porušiť zákon ohlásili
V záhrade na Krčméryho ulici 8 až 10 vo štvrtok načierno vyrúbali stromy. Firma ein.stein, ktorá tu chce stavať, svoj zámer dopredu oznámila miestnemu úradu v Starom Meste s tým, že bude znášať dôsledky. Povolenie na výrub, ktoré má, mohla právoplatne použiť až so stavebným povolením. To ešte nedostala.
„S týmto postupom sme sa stretli prvýkrát a považujeme ho za mimoriadne nebezpečný,“ povedala hovorkyňa Starého Mesta Alena Kopřivová. Firma výrub zdôvodnila tým, že stavebné rozhodnutie predpokladá získať do troch mesiacov.
Firma: chránime vtáctvo
Milan Hric za firmu povedal, že ornitológ v posudku odporučil vyrúbať stromy do začiatku apríla, kým sa v nich nezahniezdia vtáky. „Na základe všetkých nariadení a rozhodnutí je zrejmé, že výrub je legálny a povolený. Splnená nebola len jedna z jedenástich podmienok,“ dodal. „Plne sa hlásime k princípom dodržiavania ekologických zásad, čo potvrdzujeme aj výsadbou stromov a ochranou vtáctva.“
Ochranárka Katarína Šimončičová upozorňuje, že nesplnená podmienka bola tá najdôležitejšia. Za 36 vyrúbaných stromov sľubujú vysadiť na pozemku 103 nových. S náhradnou výsadbou, ktorú už robia v Starom Meste, to má byť spolu 326 stromov. „To je spoločenská hodnota vyrúbaných, nevysadia viac, ako určuje zákon,“ povedala Šimončičová.
„Vyrúbali aj niektoré, ktoré neboli v rozhodnutí a bol na ne potrebný súhlas. Staré Mesto by to malo overiť.“ Hric tvrdí, že išlo o pár ovocných stromov, na ktoré sa povolenie nevzťahuje.
Výrub nikto nezastavil
Ochranárka hovorí, že na miesto mali prísť pracovníci staromestského úradu a urobiť všetko preto, aby sa nerúbalo. Úradu situáciu oznámili aj susedia z okolitých domov. Vytínaniu stromov sa snažili zabrániť privolaním polície. Mestská polícia však nemá právo kontrolovať stavebné povolenie ani vstúpiť na stavebný pozemok. Bratislavská policajná hovorkyňa Alena Toševová povedala, že hliadka, ktorej predložili povolenie na výrub, o nesplnenej podmienke nevedela.
Prípad nie je jediný
Susedom nevedel pomôcť ani miestny poslanec Kamil Procházka. „Toto je veľmi viditeľný prípad, ale je len jeden z mnohých,“ povedal. „Sme sklamaní. Podnikli sme všetky zákonné kroky proti výrubu,“ hovorí aj za ďalších susedov spolumajiteľka vedľajšieho domu Zuzana Revúcka.
Obávajú sa, že rovnako môže firma začať plánovanú výstavbu, proti ktorej podali námietky. Firma je za výrub ochotná niesť plnú zodpovednosť. Čaká ju priestupkové konanie, môže dostať pokutu do výšky spoločenskej hodnoty vyrúbaných stromov. Tá je podľa úradu Starého Mesta 900-tisíc korún. „Obvzlášť nebezpečné je to, že stavebník vopred oznámil zámer vedome porušiť zákon. Mohlo by sa to stať precedensom,“ hovorí Šimončičová.
Najhorší marec
Ochranárka hodnotí tento marec ako najhorší za posledné roky. „Je najhorší, aký si pamätám. Za posledné tri týždne sa v Bratislave vyrúbalo vyše 600 stromov. Stavebníci sa rozhodli rúbať rýchlo a podvodne, v niektorých prípadoch aj za prispenia úradov,“ hovorí. V Petržalke podľa nej úrad riadne neoznámil vydanie stavebného povolenia a v Ružinove, kde vyrúbali 84 stromov pre projekt Klingerka, dokonca nebolo ani ukončené posudzovanie vplyvov zámeru na životné prostredie .
„Je to bezútešné. Bolo by jednoduchšie zrušiť celý mesiac marec, ako naučiť všetkých konať v súlade so zákonom,“ hovorí. Termín do konca marca je navyše podľa nej už dnes neaktuálny. „Mal by sa posunúť na február, vegetácia sa posúva.“
Vyťali aj lesík na Krasovského
Tri dni pred začiatkom vegetačného obdobia vyrúbal investor lesíkna Krasovského. Petícia,pod ktorú sa podpísalo 14tisíc ľudí, nepomohla.
Na poslednú chvíľu sa rúbalo aj pri Sade Janka Kráľa v Petržalke. Ochranári, ktorí už roky bojujú so samosprávou za jeho záchranu, sa o tom dozvedeli náhodou.
Na miesto zavolali políciu a ostali zaskočení, že investor má povolenie.
„Starosta to podpísal 11. marca, nevedeli sme o tom, hoci sme Petržalku žiadali, aby nás informovali o akomkoľvek konaní vo veci,“ povedala Elena Pätoprstá z petičného výboru na záchranu parčíka. Firma IPD tu chce stavať parkovací dom a kancelárie, ochranári hovoria, že zeleň slúži ako bariéra medzi sadom Janka Kráľa a diaľnicou.
Ako aj v prípade Horského parku, aj tu mohol stavebník rúbať iba ak mal platné stavebné povolenie. Podľa názorov ochranárov však povolenie vyvesené nebolo a ešte mala podľa zákona trvať lehota na pripomienkovanie. „Ak by bolo rozhodnutie vyvesené ako vyhláška, do 11. apríla sme mohli zasiahnuť. Na elektronickej úradnej tabuli ale nebol ani oznam o začatí stavebného konania, ani rozhodnutie,“ tvrdí Pätoprstá.
To popiera samospráva. „Rozhodnutia zverejňujeme na tabuli. Keby boli obyvatelia poslali svoje pripomienky, brali by sme ich v takomto citlivom prípade do úvahy,“ povedal hovorca miestneho úradu Ľubomír Andrassy. Dodáva, že starosta Petržalky Milan Ftáčnik viackrát rokoval s ochranármi o parčíku a nesúhlasil s predajom pozemku investorovi. Vtedy zasiahli poslanci mestského parlamentu za KDH a SDKÚ a s ich podporou sa pozemok minulé leto predal. Ochranári sa domnievajú, že pod cenu a preto sa obrátili na Európsku komisiu. Domnievajú sa, že mesto nedodržalo smernicu o hospodárskej súťaži a tým, že predalo pozemok tak lacno, šlo o formu štátnej pomoci investorovi.
Za zachovanie lesíka sa pred rokom vyjadrilo 14–tisíc ľudí, okolo pozemku dokonca utvorili živú reťaz. Vyše 500 obyvateľov bolo ochotných pozemok odkúpiť a zachrániť ho tak pred výrubom.
Dorota Kráková
Stromy ustúpili Lidlu
Rozhodovanie o výrube pri Riviére, kde bude stáť predajňa Lidlu, trvalo vyše dva roky.
Výrub, ktorý je potrebný pre výstavbu predajne Lidl pri Riviére, sa začal pred sviatkami.
Rozhodovanie o jeho povolení trvalo vyše dva roky. Proti boli ochranári aj Štátna ochrana prírody, územím totiž prechádza regionálny biokoridor. Ochranári navrhli porast iba citlivo preriediť, aby v týchto miestach vznikla kvalitná zeleň.
Spis o výrube pozdržala aj starostka Karlovej Vsi Iveta Hanulíková. Po ankete medzi Karlovovešťanmi na tému či Lidl chcú alebo nie, ktorá sa skončila nerozhodne, však súhlasila aj mestská časť, aj obvodný úrad životného prostredia. Stromov bolo asi 300, medzi nimi borovice, javory, vŕby, lipy, topole, smrek a ovocné stromy.
(japa, dot)
