.
Ušľachtilá myšlienka požičiavať si bicykel, ktorý niekde len tak stojí opretý, sa neujala. Mesto a jeho obyvatelia v teste prepadli – bicykle sa rozkradli do poslednej súčiastky.
Keď skúšali systém v roku 1993 v Cambridgei, všetkých 300 bicyklov ukradli hneď v prvý deň spustenia. V Amsterdame zlodejom na odstrašenie polícia nestačila a miestny parlament prijal nariadenie, aby mal každý z bicyklov zámku.
Odvtedy sa svet poučil a dnes sa myšlienka vracia opäť, s tým rozdielom, že za verejné bicykle sa platí. Ale ani to nepomáha. V Paríži, ktorý bicykle zaviedol v lete, sa už niekoľko stoviek zničilo a tisícka zmizla nevedno kam. Hoci pri registrovaní do systému sa zadáva meno, adresa, číslo bankovej karty a záloha 150 eur.
Kdesi som čítala, že ľudia sa už dnes vôbec nezaujímajú o veci verejné. Tu je priamy dôkaz, že to je omyl a v skutočnosti je to práve naopak. Len čo sa nejaká vec stane verejnou, nájdu sa dobráci, čo sa jej venujú. Viac ako svoje vlastné veci ich zrazu zaujímajú verejné (bicykle).
A nielen u nás, ale všade. Konečne sme svetoví – nie sme o nič horší ako iní.
