SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky
POKUS O POŽIČIAVANIE VEREJNÝCH BICYKLOV SA PRED ROKMI SKONČIL ZLE, MESTO VŠAK MYŠLIENKU CELKOM NEZAVRHLO

Biely bicykel Bratislavu odradil na roky

Európske mestá vo veľkom podporujú využívanieverejných bicyklov.Bratislava si ichpožičiavanie vyskúšalapred siedmimi rokmi,bicykle sa však rozkradli.Či sa mesto dočká druhej šance, zatiaľ nevedno.

V Starom Meste sa mala myšlienka bezplatného zapožičiavania bicyklov realizovať pod názvom Biely bicykel. Prvý pôvodne patril bývalej zamestnankyni holandského veľvyslanectva.V Starom Meste sa mala myšlienka bezplatného zapožičiavania bicyklov realizovať pod názvom Biely bicykel. Prvý pôvodne patril bývalej zamestnankyni holandského veľvyslanectva. (Zdroj: ČTK)


BRATISLAVA. Sloboda prišla s dvoma kolesami – zhodli sa svetové médiá, keď písali o projekte Vélib v Paríži. V rámci neho sa tu verejné bicykle dajú zadarmo alebo za malý poplatok zapožičať. Podobne je to v ďalších 21 európskych mestách. Aj Bratislava bola jedným z miest, kde sa bicykle dali požičiavať.

Biely bicykel

Projekt pod názvom Biely bicykel v Starom Meste fungoval necelé tri mesiace v roku 2001. Nestál takmer nič a založený bol na dobrej vôli – bicykle darovali ľudia a za požičiavanie sa neplatilo. Voľne stáli v stojanoch v centre. Prvý venovalo Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva, kde projekt istý čas fungoval. Bol to starý bicykel po jednej z býva­lých zamestnankýň.

Odviezť sa a odložiť

„Bicykel bol vybavený návodom, ako ho používať – čiže odviezť sa a nechať ho na viditeľnom mieste pre niekoho ďalšieho,“ hovorí organizátor akcie Miroslav Koziel. Dnes si myslí, že to bol pokus o nemožné – zaviesť niečo, čo funguje v západnej Európe, aj u nás. Bicykle sa rozkradli takmer okam­žite. „Koľko tento prvý vydržal plniť svoje poslanie, je ťažké odhadnúť, no pravdepodobne len niekoľko hodín,“ povedal.

Aj keď sa prvý pokus skončil neúspechom, cez inzeráty sa Kozielovi podarilo od ľudí zhromaždiť asi desať ďalších nepotrebných bicyklov.

„Vďaka pomoci samosprávy, jednotlivcov i firiem sa projekt posunul vyššie – v meste vznikla zóna so stanovišťami, kde sa mali biele bicykle pohybovať a kam sa mohli po použití odložiť.“

Zásobáreň súčiastok

Bicykle mali o niečo dlhšiu životnosť, ale nakoniec tiež podľahli vandalom a zlodejom, ktorí si z nich urobili zásobáreň náhradných dielov. „Po pár dňoch zmizli alebo sa všetky okrem jedného našli zničené. Ten bol zamknutý na Františkánskom námestí, kde zostal približne rok. Ale aj tu dostával zabrať, postupne prichádzal o súčiastky a nakoniec sme ho previezli do Múzea dopravy,“ hovorí Koziel. Ani tam už dnes nie je – ako povedal Jiří Kubáček z múzea, bola to troska.

Myšlienku nepochovali

Po fiasku spred siedmich rokov nie je zatiaľ návrat verej­ných bicyklov do Bratislavy aktuálny. „Projekt, ktorý funguje v Paríži a Barcelone poznám, ale je to iný model ako ten holandský,“ hovorí Milan Vajda z magistrátu. Tam sa za bicykle platí, aj keď skôr len symbolicky.

„Myšlienku sme nepochovali, nevylučujem, že by sa projekt v rámci cestovného ruchu spustil aj v Bratislave, ak by sme získali silného partnera,“ povedal.

Chýbajú trasy

Cyklistov je zatiaľ v uliciach mesta málo, vidno ich zväčša v lete. Patrik Martin zo združenia BicyBa hovorí, že to súvisí s tým, že podmienky na bicyklovanie v meste sú individuálne. Niekde už cyklotrasy sú, ale vo vnútornom meste stále chýbajú.

Podľa mestskej organizácie Starz, ktorá trasy buduje, hotových je asi iba 20 percent z plánu. V tomto roku by sa mal stavať úsek od Bajkalskej po Páričkovu, napájať sa bude na trasu z Vrakune.

Parížskej doprave odľahlo

Parížania majú od leta v doprave o jednu možnosť viac. Viac ako 20-tisíc bicyklov každé ráno čaká na svojich užívateľov. Tí, čo si ich požičiavajú, nie sú pritom len turisti, sú to bežní Parížania.

„Môj sused chodí takýmto bicyklom do práce. Je to fajn,“ hovorí Parížanka Marionne. Podľa nej má projekt jedinú chybu – motoristi sa sťažujú, že prišli pre bicykle o parkovacie miesta.

Paríž od roku 2001 hľadal, ako by znižoval počet áut v doprave a znečistenie, ktoré spôsobujú. Projekt je úspešný, nedávno ohlásil Londýn, že systém prevezme.

Robustné bicykle sú chránené pred vandalizmom – káble sú skryté a pneumatiky je prakticky nemožné zničiť. „Bicykel váži 22 kilogramov, bežný asi 18. Je to pre použité materiály, sú extrémne o­dolné,“ hovorí Céline Lepaultová, šéfka projektu. Aj tak sa ničeniu nevyhli, tri mesiace po spustení ich nefungovalo 500 a 1000 ich zmizlo.


Parížania tiež stihli zozbierať aj zoznam nedostatkov. Stacionáre s hodinami nie sú zosynchronizované a rozdiel je pri niektorých aj 20 minút. Obyvatelia sa sťažujú aj na nespoľahlivosť registračného systému, niekedy sa zjavuje len „modrá obrazovka“. Navyše niektorí užívatelia, aby mali istotu, že bicykel ráno nájdu v stojane, aj keď sa štrajkuje a bicykle sa požičiavajú masívne, „rezervujú“ si ten „svoj“ zamknutím.

Viedeň jazdí na dvoch kolesách už päť rokov

Minulý rok požičali vo Viedni verejný bicykel 110-tisíckrát.

Rakúske hlavné mesto sa pýši tým, že systém, ktorý tu funguje už skoro päť rokov, inšpiroval ďalšie mestá. Tu sa projekt nazýva CityBike a za požičanie sa platí.

„Minulý rok využilo mestský bicykel viac ako 110-tisíc používateľov a spravili viac ako štvrť milióna jázd,“ hovorí Erika Rožková z Kancelárie mesta Viedeň v Bratislave.

A počet používateľov rastie, len v auguste sa zaregistrovalo 43-tisíc jázd, čo je nárast o 41 percent. O viedenský systém mestských bicyklov sa zaujímajú viaceré metropoly. Paríž, Lyon či Brusel podľa Rožkovej viedenský systém priamo prevzali.

Sezóna sa začína vždy v polovici apríla. Prvá hodina je zdarma, za druhú sa účtuje jedno euro, za tretiu dve eurá. Pri nevrátení bicykla do 120 hodín sa platí 600 eur. Turisti majú výhodu, kartu si môžu požičať za dve eurá na deň.

Celkovo je vo Viedni k dispozícii viac ako tisícka odstavných miest. Stanovištia sú napríklad pri Stephansdome alebo pri radnici oproti divadlu.


(dot)
FOTO SME – DAGMAR GUROVÁ
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 915
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 188
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 444
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 821
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 050
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 942
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 233
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 915
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 714
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 607
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu