PETRŽALKA. Ten, kto nebol v Bratislave 40 rokov, by Petržalku nespoznal. Za posledné polstoročie prešla najväčšou zmenou spomedzi všetkých častí Bratislavy.
Zo starej Petržalky, ktorá bola malou obcou, dnes stojí iba niekoľko budov.
„Kedysi tu stáli iba rodinné domy ako v hocakej inej dedine,“ spomína Ján Vozák, ktorý v starej Petržalke vyrastal. Dnes žije v Považskej Bystrici.
Darilo sa marhuliam
Takmer každý dom v Petržalke mal záhradku, typické boli marhuľové sady. „Odjakživa sa tu pestovali a Petržalka bola známa tým, že sa tu ročne dopestovalo najviac marhúľ,“ hovorí Vozák.
„Keď prejdete za hranice do rakúskeho Kittsee, pýšia sa, že sú najväčšou marhuľovou obcou v Rakúsku. Petržalka bola slovenský protipól.“ Vždy v lete sa tu zriadil výkup, mnohí si takto privyrábali.
Neverili, že budú všade paneláky
Vozár si pamätá aj na to, keď sa v 70. rokoch začalo s výstavbou sídliska. „Veľa Petržalčanov vtedy neverilo, že sa to takto skončí.“
Obyvatelia dostali byty v panelákoch, kontakty medzi sebou stratili. „Občas sa niektorí stretnú na uliciach. Po Petržalke vtedy prešiel buldozér nielen fyzicky, ale aj z medziľudskej stránky.“
Na najväčšom sídlisku v republike dnes žije 120-tisíc ľudí a ďalší by mali pribudnúť. Plánuje sa tu moderná zástavba, ale Petržalka by mala zmeniť aj svoj charakter.
Koniec nocľahárne
„Budúci rozvoj nebude pokračovať na úkor zastavaných lokalít, teda nie zahusťovanie,“ hovorí Ľubomír Andrassy, hovorca miestneho úradu. Nové štvrte by mali vyrásť popri Chorvátskom ramene, v priemyselnej oblasti bývalej Matadorky a na juhu. Tu má žiť až 20-tisíc ľudí.
„Máme záujem, aby Petržalka nebola označovaná ako nocľaháreň Bratislavy, ale aby sem ľudia chodili aj za prácou a trávili tu voľný čas,“ povedal hovorca. Pribudnúť by mali školy, kiná, služby, kancelárie, celomestský park a plaváreň.
Zachytiť tento prechod Petržalky – z dediny na sídlisko, ktoré sa mení na priestor zaujímavý pre investorov, plánuje petržalská miestna knižnica.
Zo spomienok Petržalčanov chce jej riaditeľ Ernest Huska vydať knihu. „Máme spomienky a už asi dvesto fotografií, každý týždeň pošlú nejaké asi dvaja, traja ľudia. Sú medzi nimi aj také spred výstavby sídliska,“ hovorí.
Cieľom projektu, ktorý fungoval aj v iných mestách, je zachytiť pamäť miesta a vytvoriť aj obrazovú pamäť Petržalky.
 Povodeň v starej Petržalke v 50. rokoch. Sídlisko sa tu začalo budovať až o dve desaťročia neskôr. FOTO – ARCHÍV MIESTNEJ KNIŽNICE |
