Paláce mešťanov a židovská Vydrica
V druhej polovici 19. storočia všetky tri vydrické ulice boli zastavané prevažne obytnými a nájomnými domami bohatých mešťanov a ďalších vážených obyvateľov mesta.
Stál tu neskorobarokový Palác baróna Brauneskera, tzv. Kettenhaus. Bol známy ako reťazový dom. Štyri krídla domu ohraničovali vnútorný dvor, zozadu bol z prvého poschodia prístup do záhrady, v ktorej vraj stála mešita (v skutočnosti to bola kaplnka).
Železné skoby na fasáde a na náprotivnom dome svedčili o uzatváraní domu reťazami pred nebezpečenstvom útoku nepriateľskej jazdy. Vo dvore domu bol aj kamenný chrlič, známy ako Neptúnova fontána. Dom istý čas slúžil aj ako Detský domov pátra Scherza, farára z Kostola Najsvätejšej Trojice.
Susedom Braunskerovcov bol známy vydrický pekár a cukrár Habermann, ktorý sa špecializoval na výrobu detských suchárov. Väčšina pekárov a cukrárov bola však sústredená práve na Zuckermadli a ich cech patril k najväčším a najlepšie prosperujúcim.
Na Zuckermandli postavili už v roku 1777 aj meštiansky špitál, ktorý takmer sto rokov slúžil na liečenie a opatrovanie prestarnutých podhradských občanov. Spomenúť by sme ešte mohli viacero „slobodných kúrií“, z ktorých najznámejšie boli Kamperova (v historických záznamoch ako Kämperova) a Braumerova (Bräumerova) kúria.
Kamperovu kúriu dal v roku 1565 postaviť šľachtic František Kamper a pôvodne bola malou renesančnou pevnosťou, opatrenou strieľňami, priekopami a padacím mostom.
V roku 1606 sa v nej nachádzala evanjelická modlitebňa, od roku 1850 ju vlastnil gróf Keglevich, ktorý dal jej priečelie ozdobiť svojím rodovým erbom.
Braumerova kúria pochádza z roku 1620 a v jej susedstve stál od 18. storočia vyhľadávaný hostinec U hada. A už nezachovaná Sunyalova kúria sa v tom istom storočí zmenila na známy hostinec U zlatého anjela.
Dnes zo zvyšku Žižkovej ulice sú zreštaurované a prestavené renesančné kúrie súčasťou výstavného pavilónu Podhradie a sídli tu Archeologické múzeum SNM.
Významný mešťanosta
Medzi významných meštianskych obyvateľov Vydrice patril aj Ignác Schreiber, mešťan židovského vierovyznania. Ten v testamente napísanom 21. decembra 1868 celý svoj veľký majetok zanechal na dobročinné ciele. (Krátené.)
Pokračovanie nabudúce
