RICHARD FRIMMEL (1941) je starostom Nového Mesta štrnásty rok. Za ten čas sa mestská časť výrazne zmenila – pribudli výškové stavby a výstavba vo vinohradoch. Je známy tým, že pravidelne navštevuje dôchodcov a v zasadačke na úrade má svoj portrét.
Pôsobíte ako starosta už štvrté volebné obdobie. Nemôže byť vplyv jednej osoby na škodu rozvoja mestskej časti?
„Som tu od roku 1994. V tom období tu bol takmer koniec mesta. Bolo to priveľmi cenné územie na to, aby sem chodili len ľudia so psami. Chcel som zabezpečiť jeho rozvoj.“
Ako ste to chceli urobiť?
„Cieľom bolo zmeniť charakter Nového Mesta z okrajovej mestskej časti na druhé centrum. Kým Staré Mesto je centrom kultúry a spoločenského života, Nové Mesto je ideálne na to, aby sa stalo centrom obchodno-ekonomickým a administratívnym. Mal som predstavu urobiť z Vajnorskej ulice bulvár, ktorý bude dôstojným vstupom do mesta. Z Kuchajdy, ktorá nebola príjemným prostredím, sa podarilo urobiť miesto, kam ľudia radi chodia.“
Kde ste pôsobili predtým, ako ste sa stali starostom?
„Bol som generálnym riaditeľom Tiposu. Predtým som robil dlhé roky riaditeľa výstavby v podniku PZN - stavali sme obilné silá po celom Slovensku.“
Aký je rozdiel v manažovaní podniku a samosprávy?
„V podniku som bol na strane investora. Práca bola založená na ekonomických vzťahoch. V samospráve treba dostať do súladu vlastný návrh s predstavou poslancov a občanov.“
Je verejná kontrola nepríjemná?
„V Bratislave je málo nových stavieb, ku ktorým občania nemajú výhrady. Médiá sa zas väčšinou stavajú na stranu obyvateľov, ktorí nie sú spokojní s tým, čo vyrastie v ich okolí. Ale v stavebnom konaní, ktoré robíme ako prenesený výkon štátnej správy, striktne platí zákon. Ak investor splní všetky podmienky, ktoré mu stavebný zákon ukladá, starosta nemá možnosť postaviť sa na stranu obyvateľov a nedovoliť investorovi, aby staval.“
Na verejnosti sa objavili názory, že mestská časť má nadštandardné vzťahy s investorom obchodného centra Polus, ktorý stavia aj na viacerých pozemkoch v okolí Kuchajdy. Vyjadrili ste sa, že by ste chceli, aby spolupráca s firmou Trigránit pokračovala.
„To zopakujem aj teraz. Polus bol prvou niekoľkomiliardovou stavbou na Slovensku, ktorú postavil zahraničný investor. Až potom nasledovali všetky automobilky. Trigránit prišiel v čase, keď na Slovensko neprichádzali žiadne investície, ale napriek tomu veril v úspešný rozvoj našej krajiny.“
Nie je problém, že sa samospráva neotvorí iným záujemcom?
„My sme vtedy nemali z koho vyberať, boli sme šťastní, že sa tu objavil jeden investor. Plochy, ako bolo nevyužité parkovisko, kde sa učili šoférovať žiaci autoškoly, chceli rozdrobiť rôzni záujemcovia. Hlavný architekt Nového Mesta Jaroslav Kocka navrhol: riešme to územie ako celok. Vtedy sa odsúhlasilo, že tu vznikne Polus a tri veže. Tretia sa teraz pripravuje.“
Ale pri predaji pozemku za Kuchajdou ste opäť uprednostnili Trigránit, hoci druhý záujemca ponúkol vyššiu sumu.
„Oboch som pozval na zasadnutie zastupiteľstva, aby predniesli poslancom svoj návrh aj finančnú ponuku. Poslanci výraznou väčšinou podporili predaj Trigránitu – zavážili dobré skúsenosti. Navyše, Trigránit ponuku vyrovnal sponzorskými príspevkami.“
Argument, že pozemky by sa nemali drobiť, použili aj odporcovia predaja malého pozemku pri tržnici na Trnavskom mýte. Prečo ste tento predaj presadzovali?
„Lebo nesúhlasím s predstavou, že niekto príde a zmyslí si, že na mieste tržnice by mohla stáť 20-poschodová budova. Každé väčšie mesto tržnicu má. A žijú tu aj starší ľudia, finančne menej zabezpečení, ktorí tam chodia. Okrem jediného roka bola tržnica doteraz vždy zisková – od štyroch do šiestich miliónov ročne. Na bežné rekonštrukcie dávame jeden a pol až dva milióny ročne.“
Zdevastované je celé Trnavské mýto. Nie je to v rozpore s vašou predstavou nového centra?
„Ak by sa rozhodlo, že tržnica by mala pokračovať najbližších desať rokov, opravy by museli byť určite výraznejšie. Mesto premeškalo jedinečnú príležitosť, aby kúpilo Istropolis. Po zrušení PKO sa z neho dalo spraviť kultúrne centrum Bratislavy. Je to však komplikované – pozemky pod celou budovou patria štátu, budovy Jednotnému majetkovému fondu.“
Aký máte postoj k bytovej výstavbe vo vinohradoch? Mnohí ju odmietajú, vlastníci pozemkov žiadali zmenu územného plánu.
„Reštituenti a dediči, ktorí tu pozemky získali, ich nemajú záujem ďalej obrábať ako vinohrady. Bez ohľadu na to, či sa územný plán zmení alebo nie, nechali vinohrady chátrať a my nemáme žiadne páky, aby sme ich prinútili obrábať ich. Majú záujem, aby sa pozemky zmenili na stavebné. Do určitej miery sme ich snahu podporili, okrem tých parciel, ktoré sú vyčlenené v registri vinohradov.“
Nového Mesta sa má výrazne dotknúť výstavba diskutovanej hokejovej haly na MS 2011. Mestskí poslanci rozhodli, že by mala stáť na mieste športovej školy Kalinčiakova. Aký je váš názor?
„Tehelné pole je už dnes také prehustené zariadeniami, ktoré koncentrujú veľké množstvo ľudí, že by som si vedel predstaviť halu aj niekde inde. Mesto pôvodne rozhodlo, že sa má postaviť na mieste cyklistického štadióna, a my sme tu mali hneď protesty ľudí z okolitých ulíc. Nehovorím, že Kalinčiakova je ideálne riešenie, ale je určite lepšie.“
Je reálne, aby sa stihlo územné a stavebné konanie?
„Áno. Zatiaľ je problém s financovaním.“
Ako sa vyvíjala bytová politika v Novom Meste? Kedysi sa obecné byty prideľovali pracovníkom miestneho úradu, teraz sa predávajú dražbou.
„Prideľovali sa nielen pracovníkom úradu – každý prípad posudzovala bytová a sociálna komisia zastupiteľstva. Keď sa byty začali predávať do osobného vlastníctva, predali sme ich všetky s výnimkou sociálnych bytov. Tie sa nedajú predať. Dnes už máme byt na predaj, len ak vyhráme súdny spor alebo jeho nájomník zomrel. Pred dvoma rokmi sa rozhodlo, že takéto uvoľnené byty sa budú predávať dražbou. Funguje to dobre, potvrdil to aj kontrolný úrad.“
Často sa hovorí o tom, ako sa zaujímate o starších občanov.
„Zo 45-tisíc obyvateľov Nového Mesta je tretina v dôchodkovom veku. Je to najbezbrannejšia kategória ľudí, väčšina z nich je opustená. Snažíme sa, aby nesedeli doma, ale vyšli medzi ľudí. Na to máme osem klubov dôchodcov.“
Ste naozaj čestným členom každého z nich?
„Som, ale len preto, aby som tam mohol každý rok zaplatiť členské.“
Ale chodíte do nich pravidelne. Je tam vaša voličská základňa?
„Na funkciu starostu už kandidovať nebudem, takže nemám žiadne postranné úmysly.“
V posledných komunálnych voľbách vás podporila unikátna koalícia SDKÚ, KDH, SZ, SF, Smer, HZDS, SNS. Ako vznikla?
„Tá koalícia nemá obdobu nielen v Bratislave, ale ani na celom Slovensku. Poslanci z rôznych strán si vyhodnotili predchádzajúce štyri roky a zistili, že chcú takmer všetci to isté, že je zbytočné trieštiť sily. V predchádzajúcich voľbách som bol vždy nezávislý, nikdy som nebol v žiadnej politickej strane.“
Predsedáte aj združeniu starostov bratislavských mestských častí, ktoré už roky bojuje s mestom o kompetencie. Ako ďaleko je príprava nového zákona o Bratislave, na ktorom ste sa podieľali?
„Vypracovali sme paragrafové znenie návrhu, začiatkom februára som ho predložil pánu primátorovi. Právnici z magistrátu vypracovali pripomienky a dohodli sme sa, že sa budeme snažiť odstrániť body, na ktoré máme rozdielne názory.“
Ktoré sú to?
„Daň z nehnuteľností – jej vyberanie jednoznačne patrí mestským častiam. Je to forma priameho kontaktu s občanom. Prečo by mal človek z Vajnôr chodiť na Bazovú ulicu, kde teraz daň vyberá centrálne mesto? Súhlasíme s tým, aby si z výnosu nechalo polovicu mesto a druhú časť rozdelilo medzi mestské časti, solidárne k tým menším.“
Aké máte ďalšie podmienky?
„Chceme, aby všetok majetok, ktorý majú mestské časti teraz len zverený, bol naozaj ich. V rozpočte máme 26 miliónov na opravu základných a materských škôl. Ale môžeme dávať peniaze do majetku, ktorý nie je náš? Tretí bod sa týka mestskej rady, ktorej členmi sú všetci sedemnásti starostovia mestských častí. Navrhujeme, aby primátor nemohol predkladať do zastupiteľstva materiály, ktoré nezískajú podporu rady. To sa pánu primátorovi nepozdáva.“
Môže vo vyjednávaní vzniknúť patová situácia?
„Nie. Som ochotný ustúpiť vo všetkých ostatných veciach okrem dane z nehnuteľností.“
Ste členom dozornej rady Dexia Banky, ktorá dala mestu vyše trojmiliardový úver. Nie je to v konflikte s funkciou starostu?
„Som tam od roku 1995, prevzal som túto funkciu od svojho predchodcu. Nové Mesto bolo jedným zo zakladateľov vtedy ešte Prvej komunálnej banky a je dodnes akcionárom.“
V zasadačke, kde rokujete aj s kolegami starostami, visí váš portrét. Aká je jeho história?
„Pred desiatimi rokmi sme mali družbu s viedenským Novým Mestom – Wiener Neustadtom. Boli sme tam a na radnici sme videli, že tam majú vyobrazených všetkých historických starostov. Rozhodli sme sa aj my zaviesť takúto tradíciu, hoci ja som s tým len trpne súhlasil. Ale nie som v tom sám, visí tam už môj predchodca.“
Mesto premeškalo jedinečnú príležitosť, aby kúpilo Istropolis. Po zrušení PKO sa z neho dalo spraviť kultúrne centrum Bratislavy.
