BRATISLAVA 16. marca (SITA) - S výstavbou bytového domu Dolnozemská brána na konci bratislavskej mestskej časti Petržalka nesúhlasia občania bývajúci v blízkom okolí plánovanej stavby. Objekt by mali podľa návrhu spoločnosti Vazex Group, s.r.o., tvoriť dve veže s trinástimi bytovými podlažiami, medzi nimi by mala byť znížená časť s troma bytovými podlažiami. V súčasnosti tam je parkovisko, basketbalový kôš s hracou plochou a zeleň, územie veľmi často využívajú obyvatelia na relaxačné prechádzky a psičkári na vyvádzanie psov. Ako pre agentúru SITA potvrdil predseda petičného výboru Miroslav Varadínek, petíciu proti výstavbe podpísalo takmer 800 nespokojných obyvateľov. Podporili ju aj dvaja miestni poslanci Viera Palková a Stanislav Fiala. Petíciu už predložili petržalskému starostovi Milanovi Ftáčnikovi, na vedomie tiež primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému, ale aj petržalským a mestským poslancom.
Územie v okrajovej časti najväčšej bratislavskej mestskej časti, ktoré je ohraničené ulicami Žehrianska, Jasovská a Dolnozemská, je jednou z tých lokalít, pri ktorej došlo k nezrovnalosti medzi čistopisom územného plánu zverejneného ako všeobecne záväzné nariadenie a dokumentom, ktorý schválili mestskí poslanci. "Investor predložil zámer na územné rozhodnutie. Pozemok je totiž v čistopise charakterizovaný ako rozvojové územie, hoci poslanci schválili funkciu stabilizované územie. Je naozaj zaujímavé, keď všetky okolité lokality sú stabilizované a práve táto jedna je rozvojová," povedal petržalský poslanec a predseda Komisie územného plánu, výstavby a dopravy Ľudovít Augustín. Starosta Petržalky Milan Ftáčnik sa v tejto súvislosti vyjadril, že momentálne sa čaká na vývoj situácie okolo čistopisu územného plánu. "Investor požiadal o územné rozhodnutie, mestská časť sa vyjadrila len v tom zmysle, že navrhovaná investícia je v súlade s teraz platným územným plánom. Nič iné sme nepovedali, nedali sme súhlas na výstavbu. Investor zatiaľ nemá v rukách nič, na základe čoho by mohol stavať. Chýba mu aj súhlasné stanovisko mesta, ktoré je záväzné," povedal Ftáčnik. Zdôraznil, že konanie o vydaní územného rozhodnutia bude musieť byť pravdepodobne prerušené do doby, pokiaľ sa nevyjadrí hlavné mesto. "Ak bude nesúhlasné stanovisko mesta a zmení sa územný plán, investícia sa nebude realizovať," podotkol starosta. V súčasnosti sa teraz preto čaká, ako sa zmení čistopis územného plánu, a kedy bude upravený dokument k dispozícii.
Komisia územného plánu, výstavby a dopravy zároveň upozorňuje, že v predloženom stavebnom zámere neboli dodržané vo všetkých prípadoch regulatívy. Týka sa to napríklad podlažnosti či koeficientu zelene. "Svetlotechnika vyšla, ale bola spochybnená," doplnil Ľudovít Augustín. Podľa petičného výboru bol zasa zámer v mnohých bodoch odborne chybne spracovaný, spomína sa aj pojem "zavádzajúci". Hlavné námietky občanov boli sformulované do niekoľkých bodov. Výstavba by výrazným spôsobom zhoršila podmienky bývania a neúmerne zvýšila hustotu obyvateľstva v danom území, ktorá už v súčasnosti prekračuje legislatívou stanovené limity. Problémom by mohol byť aj hluk zo stavby, petičný výbor upozorňuje, že už dnes je územie nadmieru zaťažené hlukom. Navrhovaný objekt by taktiež zatienil byty susediacich domov, ktoré už v súčasnosti z dôvodu samotienenia nedosahujú minimálne normové parametre osvetlenia. "Toto bolo čiastočne psychologicky kompenzované práve voľnou plochou a voľným výhľadom na zeleň. Naše byty nedostávajú normové hodnoty priameho osvetlenia, ale vďaka otvorenosti priestoru majú dostatok jasu. Toto navrhovaná výšková stavba vo vzdialenosti menej ako 29 metrov od najbližšieho bytového domu likviduje," uvádza sa v námietkach občanov. Výstavba by podľa nich znemožnila vyriešenie problému statickej dopravy v lokalite, ktorá už teraz trpí nedostatkom parkovacích miest. Navrhovaný objekt by "vysoko negatívnym spôsobom ovplyvnil dlhodobo budovaný charakter zelene, porastov a trávnatých plôch."
Podľa spomínanej komisie ako aj ďalších poslancov je pre danú lokalitu nevhodná viacpodlažná výstavba. "Výhodnejšia by bola jedno- až trojpodlažná garáž. Členovia samosprávy sa už v minulosti zhodli na tom, že monofunkčné bytové domy do takýchto lokalít už dávať nebudeme, keď už, tak skôr polyfunkčné. Verím ale, že pre investora sú lukratívnejšie domy a byty," konštatoval poslanec Augustín. Starosta v tejto súvislosti potvrdil, že mestská časť mala túto lokalitu vytypovanú na výstavbu parkovacieho domu. Bolo to však ešte v čase, keď bol pozemok verejný, medzičasom sa dostal reštitúciami do súkromných rúk. "Máme veľa záujemcov o výstavbu parkovacích domov. Nechceme ich ale stavať bez súhlasu vlastníka, čiže najprv by sa musel dohodnúť investor s majiteľom pozemku. Ako to celé skončí, záleží od hlavného mesta," dodal Ftáčnik.
Bytový dom Dolnozemská brána s predpokladanými nákladmi na výstavbu približne 300 miliónov korún, je riešený ako dispozičný trojtrakt s chodbou uprostred. V objekte by sa malo nachádzať vyše 190 bytov. V projekte je zahrnutá aj výstavba 320 parkovacích miest. V integrovanej hromadnej garáži, ktorá by mala zaberať jedno podzemné a jedno nadzemné podlažie, by sa malo vytvoriť zhruba 203 miest na parkovanie. Na garáži, respektíve na parkovisku s napojením na Žehriansku ulicu by malo vzniknúť 102 parkovacích miest, zvyšných 15 miest na parkovanie by sa malo vybudovať na Jasovskej ulici.
