BRATISLAVA 13. marca (SITA) - Približne dvesto obyvateľov sa zúčastnilo dnešného verejného zhromaždenia, ktorého cieľom malo byť predstavenie urbanistických štúdií a možnosti rozvoja lokalít Trávniky a Pošeň v bratislavskom Ružinove. Hneď v úvode architekt Ivan Móro povedal, že zatiaľ sú hotové len návrhy zadaní ako by mali tieto lokality vyzerať. Na ich základe budú vypracovávať štúdie. "Dnes sme tento návrh zaslali aj dotknutým organizáciám, na magistrát, na krajský stavebný úrad a zavesili sme ho aj na internetovú stránku Ružinova, aby sa k nemu mohli občania vyjadriť," uviedol. Zároveň obyvateľov vyzval, aby pripomienkovali obsah návrhu a prostredníctvom webovej adresy sekretariat@ruzinov.sk posielali svoje podnety a návrhy k tomu, kde a čo je potrebné v tejto mestskej časti (MČ) riešiť. Aj preto označili niektorí občania toto zhromaždenie za chaotické a zmätočné. Očakávali totiž, že sa budú zaoberať systematickým rozvojom a diskutovať už o konkrétnych návrhoch.
Diskutovalo sa napríklad o oblasti Ružinovskej ulice - východ a o okolí Štrkoveckého jazera, ktoré zasahuje do lokality Trávniky. Podľa hovorcu ružinovského starostu Maroša Smolca už občania o týchto územiach komunikovali s miestnymi poslancami a vybrali ich práve preto, že ich považovali za najkritickejšie. Zhotoviteľka pripravovanej štúdie Ružinovskej ulice povedala, že chcú pozdĺž nej vytvoriť bulvár a predĺžiť zelenú plochu a tiež chcú, aby tu prevládala zeleň a bolo to vhodné miesto pre šport a rekreáciu.
Ružinovčania kritizovali najmä plánovanú rozsiahlu výstavbu a v prezentovanom návrhu im chýbalo konkrétne vyznačenie a znázornenie toho, čo a kde sa stavia, kde plánujú výstavbu, čo je sporné na výstavbu, prípadne, kde sa stavať určite nebude. Smolec na to reagoval tým, že sa nedajú vyznačiť projekty, ktoré sa len plánujú a ešte neprebehlo konanie. Viacerí občania prejavili nespokojnosť aj s tým, že sa vraj má zastavať sedem vnútroblokov v lokalite Pošeň. Smolec ich však ubezpečil, že vnútrobloky sa zastavovať nebudú. Starší pán sa vyjadril, že miestna samospráva ide v ústrety investorom, namiesto toho, aby zastupovala občanov, ktorí v Ružinove žijú. Podľa neho sa už stráca zelená štvrť s príjemným prostredím a vznikajú tmavé výškové stavby, v ktorých aj tak nikto nebýva. Smolec na to reagoval slovami, že "územie chcú regulovať a nájsť spoločnú reč". Aj to bol podľa neho dôvod, prečo zvolali toto stretnutie. Stavebný zákon totiž neprikazuje, aby boli urbanistické štúdie verejne prerokované. Je to podľa neho iniciatíva ružinovského starostu Slavomíra Drozda, ktorý chce, aby sa tento proces viedol transparentne.
Ďalší občan upozornil aj na nebezpečnú situáciu na križovatkách ulíc Hraničná a Mierová. Podľa neho na tomto mieste často dochádza ku kolíziám, a preto by tu mali umiestniť semafor. Smolec súhlasil s tým, že je to nebezpečné miesto. "Je to však rýchlostná komunikácia. Ak by sa tam dal semafor, vznikali by dopravné kolapsy," konštatoval. Zároveň doplnil, že v rámci zachovania bezpečnosti občanov o tejto problematike s magistrátom, ktorému komunikácia patrí, sústavne rokujú a pokúšajú sa ju vyriešiť. Staršia pani sa pohoršovala napríklad aj nad tým, že v Prievoze nemajú na niektorých uliciach kanalizáciu. Niektorí Ružinovčania nesúhlasili napríklad aj s tým, aby boli na území MČ umiestnené billboardy, chceli, aby ich odstránili. Upozornili aj na to, že im chýba kultúrne, spoločenské a oddychové centrum v tejto mestskej časti, kde by bol okrem iného aj dostatok zelene. V závere diskusie sa takmer všetci zúčastnení zhodli na tom, že by o týchto problematikách chceli diskutovať aj s bratislavským primátorom Andrejom Ďurkovským. Poslanec Peter Hrapko povedal, že starosta Drozd môže pozvať primátora na stretnutie s občanmi a prisľúbil, že občanov zastupiteľstvo v prípade potreby podporí.
Dôvod, prečo chce ružinovská samospráva vypracovať zonálne štúdie, je podľa miestnych poslancov ten, aby sa minimalizovala nová výstavba, aby sa rekultivovali priestory a zachovala zeleň. Podľa Smolca si štúdie objednala MČ Ružinov aby regulovala územia. "Teda následná zonálna štúdia bude presne definovať, čo by sa na danom území malo nachádzať. Tiež preto, aby potenciálni investori vedeli, aké bude funkčné využitie pozemkov a že kupujú pozemok buď na rozvoj, teda výstavbu alebo na park. Cena každej štúdie sa pohybuje od 750 000 po 900 000 korún," dodal.
