BRATISLAVA. Dopravný podnik plánuje na osem rokov prenajať 20 nízkopodlažných autobusov. Stále ich nebude dosť na to, aby mohli pravidelne premávať. Ľudia, ktorí sa pohybujú na elektrickom invalidnom vozíku tak nemajú istotu, že sa prepravia bez toho, aby nechali odísť niekoľko neprístupných vozidiel.
„Keď sa nikde neponáhľam a idem sa povoziť, tak sa to dá,“ hovorí o cestovaní autobusmi študentka Silvia Petrúchová. „Iné je to už, keď ma obmedzuje čas alebo počasie.“
Spoje sa nedajú označiť
Podľa stránky imhd.sk prebieha verená súťaž na prenájom nízkopodlažných autobusov. Víťaz by mal ponúkať najnižšiu cenu, dopravný podnik ráta na celé obdobie so sumou 170 miliónov korún. Predseda predstavenstva Branislav Zahradník povedal, že takýto postup umožní rýchlejšiu obnovu vozového parku. Náklady na prenájom sa rozložia, pri nákupe nových autobusov by museli zaplatiť naraz.
Nízkopodlažné autobusy v Bratislave premávajú aj teraz. Zahradník povedal, že medzi ne patrí napríklad 21 Solarisov. Hovorí však, že je nereálne zapísať ich do cestovného poriadku. „Ochromilo by to výpravu vozidiel. Musíme flexibilne reagovať na potreby, zmeny pre výpadky sa robia denne.“ Zlepšiť by sa to malo po obnove vozového parku. „Do dvoch, troch rokov by sme cheli, aby väčšina vozidiel bola nízkopodlažných.“
Zahradník povedal, že rozšírenie nízkopodlažných autobusov by mohol ovplyvniť zlý stav na niektorých úsekoch bratislavských ciest. Dodal, že pri testovaní 19,5-metrového nízkopodlažného autobusu Mercedes-Benz CapaCity problémy s podvozkom nemali.
Chýbajú informácie
„Pomohlo by, keby dopravný podnik určil telefónne číslo, na ktorom by vedeli povedať, či a kedy taký autobus z určitej zastávky pôjde. Mali by vedieť, kde aký spoj posielajú,“ hovorí Petrúchová. S informáciami o nasadení nízkopodlažných autobusov zatiaľ dobré skúsenosti nemá. Na otázku, či medzi internátmi na Botanickej a divadlom pôjde aj nízkopodlažný spoj, spoľahlivú odpoveď nedostala. „Na dispečingu mi povedali, že na 80 percent by mal byť bezbariérový. Tou trasou som išla viackrát a ani raz nízkopodlažný autobus neprišiel.“
Pomôcť má vodič
Zahradník povedal, že človeku, ktorý je na invalidnom vozíku, má s nástupom do vozidla pomôcť vodič. „Nie je možné, aby ostal osamotený na zastávke. To, že autobusy nie sú technicky vybavené, nesmie brániť v cestovaní.“
Petrúchová hovorí, že najlepšie skúsenosti s pomocou pri nastupovaní má v električke, kde nastupuje prednými dverami. „V autobuse sú pre vozíky vyhradené stredné a zadné dvere. Vodič mi pomôže najčastejšie, ak vystupujem na konečnej a v autobuse už niekto nie je.“ Na inej zastávke môže cestujúceho na vozíku, ktorý chce nastúpiť, prehliadnuť. S elektrickým vozíkom sa manipuluje ťažšie ako s mechanickým. „Na to, aby vyložil niekoho v elektrickom vozíku, sám vodič nestačí.“
