Bratislava 2. marca (TASR) - Aj verejné pozemky ako pozemky pri komunikáciách, vnútroblokové plochy, parky či areály škôl sú vhodné miesta pre náhradnú výsadbu drevín v bratislavskej mestskej časti (MČ) Nové Mesto. V tejto časti je totiž nedostatok voľných plôch na náhradnú výsadbu.
Väčšinu nových stromov či kríkov musí miestny úrad umiestniť na vlastnom pozemku žiadateľa o výrub. Ak to nie je možné, má vytypované vhodné verejné plochy.
"Ak úrad uloží náhradnú výsadbu veľkého počtu drevín, riešime to tak, že časť výsadby je na pozemku žiadateľa, časť na určenom verejnom pozemku a časť zaplatí žiadateľ na účet mestskej časti a hlavného mesta podľa zákona o ochrane prírody a krajiny," vysvetlila novomestská hovorkyňa Alžbeta Klesnilová. Finančná náhrada za výrub sa delí medzi mestské časti a mesto v pomere 65 percent ku 35 percentám.
V roku 2005 uložil úrad výsadbu 1100 drevín, v roku 2006 - 510 drevín a v minulom roku - 627 drevín. Z výsledkov kontrol miestneho úradu vyplynulo, že v roku 2005 bolo vysadených - 435 stromov a 1820 kríkov, v roku 2006 to bolo 140 stromov a 149 kríkov. O uskutočnenej náhradnej výsadbe v uplynulom roku nemá miestny úrad prehľad, pretože ešte neprešli termíny v jednotlivých rozhodnutiach, výnimkou je výsadba ôsmich stromov na verejnom pozemku.
"Nové Mesto je jedinou mestskou časťou, ktorá nám zasiela aj záznamy o kontrole skutočne vysadených drevín," povedala pre TASR Katarína Šimončičová z Mestského výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorý je účastníkom výrubových konaní v hlavnom meste. Dodala, že obce, v Bratislave sú to MČ, sú povinné viesť evidenciu plôch vhodných na náhradnú výsadbu.
Skonštatovala, že kvôli predaju plôch so zeleňou chýbajú plochy na výsadbu v Ružinove a Starom Meste, ich nedostatok začína byť v Novom Meste. Ak nie je dosť miesta pre výsadbu, uloží úrad finančnú náhradu. "V praxi sa používa aj kombinácia - časť drevín vysadiť a časť zaplatiť. Finančná náhrada sa môže použiť výlučne na starostlivosť o dreviny, je to na samostatný účet," uviedla Šimončičová.
Staré Mesto podľa nej rieši problém tak, že ukladá vysadiť menej stromov ako povolí vyrúbať, ale neukladá finančnú náhradu. V Starom Meste potom rapídne ubúdajú stromy, a tie čo stoja, sú v zlom zdravotnom stave, pretože nie je dosť peňazí na ich ošetrenie, uzavrela Šimončičová.
