Mnohé zo stavieb, ktoré postavili za uplynulých šesť rokov, teda po tom, čo začala platiť vyhláška sprísňujúca nároky na verejné či dopravné stavby z hľadiska ich bezbariérovosti pre nevidiacich, majú chyby. Reliéfne šípky na ovládačoch signalizácie semaforov neukazujú smerom, kde je priechod, stĺpik so zariadením je od neho príliš ďaleko, zrekonštruovaným zastávkam MHD chýba varovný pás, signálne pásy navádzajú nevidiaceho namiesto na priechod rovno do križovatky.
Semafory
Semafory pred priechodmi smerujúcimi dvomi opačnými smermi sú na ostrovčeku zväčša na spoločnom stĺpe. Chodcovi sa môže zdať, že akustická signalizácia pre nevidiacich je mätúca. Jedno zariadenie ťuká pomaly, druhé rýchlo. V ktorom smere je zelená?
„Aby to nebolo mätúce, signalizácia nového typu má okrem zvukového signálu aj vibračné šípky,“ hovorí Marcela Rukovanská, metodička pre oblasť architektonických bariér z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.
Šípky sú na spodnej strane zariadenia a keď je zelená v smere šípky, vibrujú. Navrchu ovládača je aj reliéfna šípka, ktorá ukazuje smer prechádzania cez cestu. Keď sa nevidiaci dotkne vibračnej šípky pre svoj smer, vie, kedy má zelenú.
Zboku zariadenia je ešte znakový reliéf – tyfloplán, ten znázorňuje situáciu prechádzania. „Napríklad informuje: ideš z pevnej cesty cez priechod, kde sú dva jazdné pruhy, autá budú prichádzať z jednej aj druhej strany a dostávaš sa na ostrovček.“
V súvislosti s osadzovaním semaforov a signalizácie v rámci rekonštrukcie križovatiek však podľa Rukovanskej dochádza k chybám. „Napríklad na zrekonštruovanej križovatke Galvaniho – Ivanská cesta vibračné šípky na ovládačoch nefungujú správne. Horné šípky na zariadeniach sú často nasmerované nesprávnym smerom a vibračné šípky sú tak pevne primontované, že takmer stratili vibračnú schopnosť. Nesprávne sú aj reliéfne pásy v dlažbe, ktoré chodca vedú mimo zebry.“
Na križovatke Košická je stĺp s ovládačom semaforu od priechodu vzdialený asi desať metrov. „Nevidiaci ho nemá šancu nájsť a ak by ho aj našiel, kým sa dostane od zariadenia k priechodu, môže sa zelená zmeniť na červenú,“ hovorí Rukovanská. Dodáva, že novú križovatku stavebník konzultoval aj s úniou nevidiacich. „Stavebníci však často argumentujú tým, že umiestnenie semaforu určujú dopravné pravidlá a predpisy. To je zavádzajúce, pretože ovládacie zariadenie nemusí byť priamo na stĺpe, kde je semafor, môžu preň osadiť iný, nižší stĺpik.“
Ohmatávanie lampy
Po nedávnej rekonštrukcii Obchodnej ulice médiá viackrát poukázali na to, že obchodníci či kaviarnici umiestňovali reklamné štíty priamo na vodiacu líniu pre nevidiacich. Podľa vyhlášky však na vodiacej línii a 80 centimetrov od jej okrajov nesmie byť nič umiestnené. „Mal by to byť prázdny a bezpečný priestor, výnimkou je iba stĺp so signalizáciou. Nevidiaci sa v rámci kurzov priestorovej orientácie učia, že ak narazia na niečo v tomto pásme, tak si to majú ohmatať, lebo by to malo byť niečo, čo im má slúžiť. Žiaľ, nie je to vždy tak, v Bratislave máme v signálnom páse napríklad lampu. A nie je príjemné ju ohmatávať.“
Prvoradé v bezbariérovej architektúre pre nevidiacich je dodržiavanie štandardných riešení. Príkladom sú šírky reliéfnych pásov, ich umiestnenie. „Častým problémom pri signálnych pásoch býva ich zlé smerovanie. Nesmerujú na zebru, ale vedú nevidiaceho šikmo, rovno do križovatky,“ hovorí Rukovanská.
Čo pomáha nevidiacim
Signálny pás - 40 cm drážok z oboch strán obložených 20 cm dlažby s poľgulovitými výstupkami (drážky majú vodiacu funkciu, výstupky sú zase hmatnejšie) navádzajú na informačne dôležité miesta (napríklad pred priechodom pre chodcov na jeho smer).
Varovné pásy - sú napríklad pozdĺž obrubníkov a musia byť aj pozdĺž nástupnej hrany na zastávkach MHD, zložené sú z poľgulovitej dlažby, majú šírku 40 centimetrov. Varovný pás je výstrahou pred vstupom do nebezpečeného priestoru.
Prekážka umiestnená v extraviláne - či trčí zo steny budovy, alebo je voľne umiestnená v priestore, musí byť vo výške buď viac ako 2,2 metra, alebo musí byť hmatná v pôdoryse - musí pod ňou byť zarážka pre slepeckú palicu do výšky 110 mm.
Zvukový signál semaforu - rýchlejšie ťukanie signalizuje zelenú, pomalé červenú.
 Na Kollárovom námestí chýba na priechode hmatný ostrovček. |
Kollárovo námestie
Od roku 2002 platí vyhláška, z ktorej vychádza Únia nevidiacich a slabozrakých pri posudzovaní projektov a tiež pri stanoviskách ku kolaudáciách stavieb.
„Ostrovček, ktorý je súčasťou križovatky a priechodu, musí byť podľa vyhlášky hmatný. Nie je už teda možné budovať priechody, ktoré prechádzajú pomedzi preseknuté ostrovčeky. Nevidiaci nemá šancu zistiť, že sa nachádza na chránenom mieste,“ hovorí Marcela Rukovanská z Únie nevidiacich a slabozrakých. Takýto nehmatný ostrovček je napríklad na rekonštruovanom priechode na Kollárovom námestí. „Ďalším problémom je zastávka MHD. Investor, ktorý tu staval budovu Square ONE, sa zaviazal, že zrekonštruuje aj preloženú zastávku.“ Tu platí pravidlo, že pri nástupnej hrane musí byť varovný pás a v mieste nástupu do vozidla MHD kolmý signálny pás. Investor ho však neurobil. „V rámci kolaudácie sme na to poukázali. Napriek tomu mesto stavbu skolaudovalo aj bez debarierizačných opatrení.“
(japa)
 Signálny pás pre nevidiacich zaberajú aj šoféri.FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ |
