Vydrica ako platea populosa
V Žigmundovej listine, datovanej 17. marca 1390, sa hovorí o Vydrici ako o zaľudnenej ulici (platea populosa). Vplyv Hradu na jej život a rozvoj bol určujúci. Stál tu kráľovský dom, ktorý Žigmund kúpil od Mikuláša Litterata a v roku 1430 daroval českému strojníkovi Jakubovi.
Kráľovský kúpeľ
Neďaleko kráľovského domu stál aj kráľovský kúpeľ, ktorý odovzdával Humboltovej nadácii, založenej na počesť sv. Štefana, tri funty denárov a šesť sliepok. V roku 1448 bol kúpeľ už vo vlastníctve vydrického mešťana Mikuláša Lachheutla – ako to vyplýva z jeho testamentu, podľa ktorého tento „veľký kúpeľ pri Vydrickej bráne“ poručil cechovému spoločenstvu Božieho tela.
Pozemková kniha
Na Vydrici žili aj súrodenci Zentalovci, ktorí mali majetky aj v Lamači a Héte. Mestská pozemková kniha z roku 1439 uvádza medzi majiteľmi domov na Vydrici aj viacerých Nizozemcov a Flámov a bratov Mikuláša a Jána Meixnerovcov, ktorí vlastnili aj vinice.
Od roku 1380 bola na Vydrici aj škola. Vojsko si tu často rozkladalo svoje tábory, v roku 1596 tu táborilo aj valónske vojsko, v roku 1625 tu bolo už niekoľko bezmenných hostincov, v roku 1861 prvá lekáreň a v roku 1702 i prvý verejný dom.
Obyvateľstvo Vydrice
Vydrica sa ako súčasť mesta ďalej rozširovala. V roku 1558 ju vydláždili a mesto jej obyvateľom vyrubilo daň z dláždenia.
Okrem rybárov a lodníkov tu žili i výrobcovia pušného prachu, kováči, remenári, garbiari, mlynári, farbiari, cínar z Viedne, mečiari, mydlári, kožiari, ale mestská kniha zaznamenáva už i žobrákov, maliarov karát, hostinských a viac ako dvadsať ďalších remesiel, ktorými sa obyvatelia Vydrice živili. Lokalita sa začínala preľudňovať a tak popri ceste od mestskej brány smerom k Vodnej veži v 18. storočí po zasypaní nepravidelného nábrežia rovnobežne s Vydricou, ktorá vtedy dostala názov Veľká Vydrica (Grosse Wiedritz), vznikla aj ulica Malá Vydrica (Kleine Weidritz) a Dunajské nábrežie (vtedy Donaulände).
Malá Vydrica (v roku 1879 ju premenovali na Jiringerovu ul. a po druhej svetovej vojne na Prídavkovu ulicu) bola bližšie k dunajskému brehu, v druhej polovici 18. storočia na nej vyrástli bohaté meštianske domy a v 19. storočí pri jej vyústení postavili palác kniežaťa Rohana.
Pokračovanie nabudúce
