BRATISLAVA. Bohatí mecenáši, ktorí kedysi nezištne pomáhali tým najchudobnejším, už dnes v meste nie sú. Kým v minulých storočiach zakladali nemocnice alebo starobince, dnes im záleží na tom, aby ich bolo vidieť, keď prispejú.
Darovala 450tisíc
„Klasická forma mecénstva už neexistuje,“ hovorí Milan Vajda z magistrátu. Posledným výrazným prejavom bol dar 450tisíc korún, mestu peniaze venovala 86-ročná Laura Jarná, učiteľka cudzích jazykov pred ôsmimi rokmi. Zomrela v roku 2003. Mesto peniaze použilo na obnovu časti Vodnej priekopy, kde je dnes – tak ako kedysi - letná čitáreň.
„Dnes máme skôr donorov a sponzorov,“ vysvetľuje. Kultúrne a športové podujatia mesta alebo rôzne akcie podporujú viaceré veľké spoločnosti, Vajda hovorí, že tento vzťah je však čisto obchodný. „Veľmi výrazne dbajú na to, aby sa ich meno alebo značka zjavovala na viditeľných miestach.“ Sponzori napríklad plne financujú oslavy Silvestra. „Z rozpočtu mesta sa to nedá robiť,“ dodáva.
Príklad pre iných
Daniela Danihelová z Komunitnej nadácie Bratislava však hovorí, že stále existuje dosť anonymných darcov. „Väčšina nestojí o to, aby sa ich meno niekde zjavilo. Skôr my darcom dávame najavo, že zverejnenie ich mena bude pôsobiť ako príklad pre iných.“
Príkladom anonymného darcovstva bol projekt v kníhkupectvách. Kupujúci zaplatili knihu, ale nechali ju v obchode, nadácia ju doručila dieťaťu bez toho, aby sa vedelo, od koho je.
Pred dvoma rokmi dala nadácia osadiť lavičky na Hlavné námestie s menami 13 miestnych filantropov. „Pomáhali chudobným, ale nie sú po nich pomenované ulice,“ hovorí Danihelová.
V meste dodnes existuje Spoločnosť Ferdinanda de Martinenga. Podporoval chudobných študentov v 19. storočí. Spoločnosť sa minulý rok zaslúžila o pochovanie pozostatkov Schöne Náciho. Na dobrosrdečného pána v cylindri si spomínajú mnohí Bratislavčania, zomrel sám v ústave v Lehniciach.
Pomáhali najmä biednym
Z majetku prešporských mecenášov vznikli chudobince, nemocnice, kúpele Grössling, obytná kolónia, ale aj fontány.
Bohatí obyvatelia mesta kedysi pokladali za svoju povinnosť podporovať chudobných. Zakladali nadácie alebo venovali mestu svoje domy, paláce či pozemky.
Grófka Terézia Brunswicková (1775 – 1861) napríklad založila prvé dve škôlky v meste. František Bode (1828 – 1900) odkázal polovicu majetku nadácii na podporu nemocníc, sirotincov alebo jaslí všetkých cirkví.
Lekár Georg Kováts (1843 – 1907) založil detskú nemocnicu, prvé jasle, ale aj verejné kúpele Grössling. Dodnes stoja, hoci chátrajú. Bol tiež iniciátorom ľudových kuchýň pre bezdomovcov a stál pri vzniku Bratislavského okrášľovacieho spolku, vďaka nemu v Prešporku pribudli fontány a zelené zákutia.
Známe je aj meno Andreja Samuela Royka (1774 - 1840), podporoval rôzne ústavy. Patril mu dom na Obchodnej ulici so známou pasážou, ktorá sa po ňom volá.
Vedec Juraj Schulpe (1867 – 1936) vybudoval robotnícku kolóniu, ktorá sa nazývala po ňom. Daroval pozemok, na ktorom v roku 1924 postavila svoj objekt YMCA. Svoje domy venovali na dobročinné účely Katarína Schiffbecková, Ignaz Schreiber, ale aj gróf Mirbach, v paláci na Františkánskom námestí je dnes Galéria mesta Bratislavy.
(dot)
