Tržnica je popri Istropolise hlavnou dominantou Trnavského mýta. Autorom futuristickej stavby je architekt Ivan Matušík, ktorý navrhol aj pôvodnú podobu Kamenného námestia.
Poschodovú tržnicu postavili v rokoch 1978 – 1981 na frekventovanom dopravnom uzle v susedstve najväčšieho podchodu mesta. Bratislavčania si tržnicu v osemdesiatych rokoch obľúbili, chodili sa sem najesť, nakúpiť zeleninu, kvety a odevy.
Po revolúcii získalo budovu do správy Nové Mesto. Návštevnosť a s ňou i tržby, začali klesať po vzniku shopping centier. Tam sa presunula solventnejšia klientela.
V roku 1998 bol zisk 12 miliónov, o rok nato 10 miliónov, a v januári 2001, prvýkrát od roku 1983, bola strata prevádzkovateľa 300-tisíc korún. Dnes tržnicu navštevujú najmä dôchodcovia, a chodia sem jesť robotníci.
Predajcovia sa sťažujú na vysoké nájomné, ktoré súvisí s rastúcimi nákladmi. Do opráv investovala mestská časť už milióny korún. Natierali sa zábradlia, opravili sa schody, toalety a vykurovanie, pravidelne sa zasklievajú okná.
Starosta Richard Frimmel stále tvrdí, že mestská časť s tržnicou nemieni hýbať. „Má a bude mať nezastupiteľné miesto v obchodnom systéme a v atmosfére mesta,“ povedal.
Niektorí poslanci SDKÚ a KDH majú opačný názor, takáto tržnica podľa nich do širšieho centra hlavného mesta nepatrí.
Spor o pozemky okolo tržnice
Mesto zatiaľ nemá s tržnicou ani s nesúrodými pozemkami okolo nej konkrétne plány. Vlani na jeseň sa v novomestskom zastupiteľstve riešil problém s pozemkom vedľa tržnice. Je pod novostavbou, v ktorej majú byť menšie prevádzky.
Vedenie mestskej časti sa dvakrát pokúsilo pozemok predať spolumajiteľke objektu. Prvýkrát poslanci SDKÚ a KDH zo sály odišli, druhýkrát vedenie návrh stiahlo.
Poslancom sa okrem nízkej ceny nepáčilo, že by sa mali pozemky okolo tržnice rozpredávať drobným majiteľom. Mohlo by sa totiž stať, že o atraktívne územie prejaví záujem veľký investor s celistvým riešením.
