Obyvatelia Vydrice museli v budúcnosti mnohokrát upravovať breh rieky, bojovať s riečnymi náplavami (i záplavami).
V 14. storočí pri Vodnej veži vybudovali prístav a stavali aj tu vodné mlyny. V tomto období sa na Vydricu presunulo aj ťažisko hospodárskeho života Podhradia a za prístavom začala vznikať nová jednoulicová osada, ktorá neskôr dostala od svojich prevažne nemeckých osadníkov názov Zuckermandel. Práve na Zuckermandli neskôr vyrástli „hriešne“ ulice Šťuková, Floriánska, Oeserova a nepomenované uličky tesne pod hradných vrchom, ktoré všetci ich budúci návštevníci vnímali ako súčasť Vydrice a tak ich budem považovať za súčasť jej hriešnej histórie.
Bez kráľovských výsad
Do osudov Vydrice v historickom období zasiahol uhorský kráľ Ondrej III. V roku 1291, v čase, keď už Podhradie nebolo len poddanskou osadou, ale stávalo sa významným hospodárskym a obchodným centrom, udelil jeho obyvateľom výsady slobodného mesta.
Výsady však dostali len obyvatelia východnej časti Podhradia, sústredení na Mikulášskej ulici a Schlossbergu. Boli to väčšinou nemeckí prisťahovalci, ktorí sa tu usadzovali od začiatku 13. storočia.
Pôvodné slovenské obyvateľstvo na Vydrici ponechal Ondrej III. bez výsad a dal ich pod právomoc župana. Stali sa teda poddanými hradného panstva. Bol to začiatok sociálnej diferenciácie obyvateľov Podhradia. Ich neprivilegované postavenie viedlo postupne k tomu, že Vydrica a Zuckermandel sa stali v nasledujúcich storočiach aj sociálnym lievikom, do ktorého sa začali hrnúť húfy životných stroskotancov, mrzákov, žobrákov, ale aj kartárov a milovníkov hazardu a stali sa aj predmetom trvalého záujmu ochrancov verejného poriadku.
V 14. storočí bola Vydrica súčasťou obranného systému Hradu. Jej obyvateľov chránili pred nečakaným útokom nepriateľa hradby a palisády, drevený most ju spájal s územím za mestskými hradbami.
Keďže cez Vydricu prechádzala z mesta k prístavu pri Vodnej veži spomenutá dôležitá obchodná cesta, mešťania sa usilovali o jej pričlenenie do obvodu mesta. Podarilo sa im to roku 1390 za vlády nemeckého cisára a uhorského kráľa Žigmunda.
Na žiadosť prísažných mešťanov Jakuba Venturu, Mikuláša Plikindihela a Jána Fogensbergiho vyňal Žigmund svojím dekrétom túto mestskú časť spod právomoci Hradu (Jure Castri) a pripojil ju k mestu.
Pokračovanie nabudúce
