Bulharská menšina dodávala na bratislavský trh rannú zeleninu. Ešte teraz mi znejú v ušiach hlasné ponuky: „Paradajkata, paprikata! Kalerabata, cibulata...“ Koníky ťahali okolo nás vozy plné zeleniny a my sme im kývali z májovej čerešne.
Mali sme aj júnovky. Tie boli bledé, pukotavé – vhodné na zaváranie. Pod našou čiringlou (čiringla = čerešňa po bratislavsky) sa ozývalo veselé čľapkanie vody. Otec totiž dostal geniálny nápad: dal postaviť rovno pod mohutnú čerešňu bazén. Pre deti to bolo eldorádo: vyliezli sme na čerešňu, natrhali čiringle, skočili zo stromu do vody, zjedli čerešne a znovu sme liezli na strom... Od rána do večera. Poznáte deti...
Rodičia nás nevedeli dostať ani z čerešne, ani z bazéna. Boli sme celí zamorísaní od čerešní a fialoví z vody.
Voda bola začiatkom leta studená, ale chlapcom z Dunajskej ulice to vôbec nevadilo. Vyrastali sme na Dunaji a dunajská voda bola ešte studenšia ako v bazéne pod čerešňou. V prvých rokoch slovenského štátu bola druhá svetová vojna od Bratislavy ďaleko.
Sadol som si minule do univerzitnej čitárne a čítal som si noviny z tých čias. Nič sa nezmenilo. Poslanci kydali na seba hrozné veci, obviňovali sa z toho, že ešte nedorástli na politikov... namiesto „privatizovať“ sa hovorilo „arizovať“ a namiesto „predseda“ – „vodca“.
Keď si ako zostarnutý chlapec z Dunajskej ulice listujem vo vtedajšej tlači, pobavene zisťujem, že mnohé články a karikatúry by štýlovo zapadli aj do tých dnešných. Kto neverí, nech tam beží! Občas je dobré odpočinúť si od krčmy v univerzitnej čitárni. Keď už nie pre nič iné, tak pre dievčatá. Bol som vo všelijakých čitárňach všelikade po svete, ale také nádherné v koži viazané exempláre ako u nás som nevidel nikde! Trochu tie čučoriedky čitateľa starých periodík v knižnici rozptyľujú, ale človek sa rád prispôsobí novým zvykom. Časy sa menia: voľakedy sme chodili k Malému Dunaju na čerešne, teraz treba chodiť do Univerzitnej knižnice na čučoriedky. Tvária sa v májovej čitárni nedobytne, ale ja im vidím do žalúdka! Hľadia do knihy a myslia na niečo úplne, úplne, ale úplne iné. Aj vy ste si to všimli? Jáj – vy nechodíte do univerzitnej čitárne? Vaša chyba.
Sedím v čitárni a spomínam nostalgicky na naše čiringle pri Malom Dunaji. Chodievam trolejbusom za bratom na Dolné hony okolo tej riečky. Je vo svojom koryte, tečie furt mľandravo a vidieť na nej, že aj jej je smutno za veselými Bulharmi.
Ale Bulhari v Bratislave zostali! Sú tu! Nevykrikujú síce už na trhu „Paradajkata, paprikata, kalerabata...“ doštudovali, majú akademické tituly a sedia okolo mňa na Ventúrskej v univerzitnej čitárni. Tak sme skončili my – niekdajší záhradkári od Malého Dunaja.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
