.
Vchádzam do podchodu, pri roztvorených dverách toaliet predáva starenka zaváraniny. Podľa vlastného receptu. Cestou míňam usmiateho zafúľaného pána, ktorý zhlboka vdychuje niečo z vlastnej tuho zovretej päste.
Vynáram sa z podzemia pred šedou budovou. Kubánsky mramor kde-tu opadol. Z Domu ROH, premenovaného na Istropolis, sa stal mramorový stánok: jedlo & kabáty & foto & obkladačky.
Na druhej strane – spontánne tu vznikol skanzen. V šírych foyer, kde sa malo oddychovať v kožených kreslách, visia prázdne tmavé kabáty. Svoje výrobky tu ponúkajú Odema Púchov či Zornica Bánovce. Na pokladnici je oznámenie stávkovej kancelárie, že už nefunguje. Dátum: august 2004. Na podlahe zostala aj stopa po prevádzke kín – pošliapaná nálepka s portrétom Mr. Beana. Nové Mesto navrhuje Istropolis za novodobú pamiatku. Ľudia priľnuli ku komunistickej architektúre ako k roztrúsenej skleróze. A ani Kameňožrút voči tomu nič nezmôže. Zachráňme Istropolis! Urobme si brigádu! Že je zajtra sobota? Tak konečne prvá pracovná v tomto roku.
