Za Vydrickou bránou
Historická Vydrica (nemecky Wiedritz, maďarsky Vödric a ďalších asi 40 obmien tohto názvu, vrátane prvého slovenského pomenovania Vedrica z roku 1921) začala vznikať ako jednoulicová osada za Vydrickou bránou, ktorá bola jednou zo štyroch mestských brán a vychádzala cez ňu z mesta stredoveká obchodná cesta.
Jej prvotná podoba sa zachovala na rytine z roku 1574. Brána mala dlhý klenutý podjazd, preto ju volali aj Temná alebo Čierna brána. Tivadar Ortvay v diele Ulice a námestia Bratislavy uvádza, že podľa tradície ju postavil uhorský kráľ Šalamún, keď sa pred vzbúrenými kráľovými bratmi Gejzom a Ladislavom uchýlil do Prešporka.
V účtovných knihách mesta sa brána po prvýkrát spomína v roku 1456, ale jej vznik datuje P. Horváth v Lexikone do roku 1434. Brána bola vybavená padacím mostom, cvingrom, prachárňou, zabezpečená mrežami, strieľňami a o jej funkčnosť sa starali bránové a vežové stráže aj početní remeselníci, mestská garda a svoju trvalú obživu tu našiel i vyťahovač padacieho mosta. Brána bola vyzdobená namaľovaným mestským a krajinským erbom a jej podbránie bolo v roku 1651 aj vydláždené. Pod ňou sa nachádzali mestské žaláre a Ortvay uvádza aj ďalšiu zaujímavú skutočnosť: na treťom stĺpe brány bol vytesaný dvojitý kríž na pamiatku veľkej dunajskej povodne v roku 1516.
Brána plnila nielen obrannú, ale i „protokolárnu“ funkciu. V časti obrátenej k dunajskému brehu vítala mestská rada uhorských kráľov prichádzajúcich do Prešporka. Pred postaveným trónom prijal kráľ hold mesta a prevzal od neho kľúč. Prvý cez bránu prešiel kráľ Žigmund v roku 1434 a pri korunovácii Karola III. v roku 1711 bránu obnovili a nanovo na ňu namaľovali aj krajinský a mestský erb. Bránu zbúrali 4. augusta 1777, keď už predtým prestala plniť svoju obrannú funkciu. Dnes ju pripomína len medený reliéf osadený na konci Panskej ulice.
Za Vydrickou bránou sa teda otvárala cesta na Devín, smerujúca popri rieke smerom k Vodnej veži, ktorá tu ako ochrana priechodu cez Dunaj stála už od rímskych čias, od roku 1254 zásobovala Hrad vodou z rieky, v stredoveku ju nadstavali a v dobe tatárskych vpádov k nej pribudlo aj vonkajšie opevnenie. Prví obyvatelia Vydrice tu stavali drevené konštrukcie na spevnenie brehu rieky a ľahšieho pristávania člnov. Breh Dunaja bol v tom čase ešte nízky a stále menil svoju podobu a tak ledva umožňoval prístup k člnom a prevozom.
Pokračovanie nabudúce
