Ale trochu sa obávam aj samotných jazykových novotvarov. Hraničný priechod uznávam. Aj priechod cez hory. Ale aby žena prišla v určitom veku do prechodu? To sa mi zdá jazykovo trochu divoké. Je to všetko možno preto, že som obyčajný Bratislavčan a mám k jazykovým novotvarom nedôveru. Nie tak k priechodom v Starom Meste.
Minule som sa poprechádzal po májovej Banskej Bystrici. Námestie plné reštaurácií, kaviarničiek, všetci sedia vonku pod slnečníkmi ako v Neapole alebo Florencii. Aj Bratislava začína žiť v pešej zóne stredomorsky, ale v Bystrici obnovili aj romantické priechody z námestia do bočných ulíc! To mi v našom meste chýba.
Napríklad hneď pri Manderláku je priechod cez dvor na Laurinskú. Priechod vedie cez architektonicky zaujímavý kruhový dvor. Keď som bol malý, na tom okrúhlom dvore uprostred priechodu bol čulý život. Boli tam aj stoly so stoličkami, hrali sme sa tam, džavotali tam trhovkyne v letnom chládku. Teraz ani neviem, či ten priechod je ešte priechodom, alebo ho pre verejnosť zatvorili.
Z mnohých dvorov vznikli nové živé priestory s obchodmi, dokonca občas narazím aj na nový priechod (napríklad oproti bývalému Krištáľ baru na rohu Mariánskej a Špitálskej vznikol priechod, v ktorom je aj ovocný trh. Objavil som tam celkom romantické zákutia).
Tých priechodov bolo voľakedy omnoho viac. Boli čisté, udržiavané a večer vysvietené. Nielen pasáže (Manderla pasáž, Royco passage, Centrál pasáž, Liga pasáž, Lux pasáž, Pasáž pri Mliečnom bare atď.), ale aj priechody cez dvory na iné ulice.
Viem, že pre návštevníka Bratislavy by boli potulky po dvoroch a priechodoch lákavým zážitkom. Poznám to podľa seba. V cudzom meste nazerám do dvorov, hľadám skratky, priechody – dostať sa k Staromestskému námestiu v Prahe sa dá aj cez priechody v úzkych uličkách. Tak isto v Paríži, Budapešti, Dubrovníku...
Som šťastný, že priechod z vynovenej Starej tržnice do Centrál pasáže na Laurinskú ulicu už je obnovený. Zatiaľ nežije plnohodnotným životom; celá vynovená Stará tržnica sa prebúdza ako Šípková Ruženka z polstoročnej komunistickej narkózy. Áno, sú tam pulty, obchodíky, pohyblivé schody, mestskí policajti – len obchodný duch sa tam ešte nezabýval.
Sám som zvedavý, kedy sa ako rodený Bratislavčan začnem dobre cítiť v tej skoro sterilne čistej novej tržnici. Asi až keď nová tržnica dostane tú správnu mestskú patinu. Keby som v nič iné neveril, jedno je isté: zapatinovať niečo dokážeme bez ťažkostí v pomerne krátkom čase.
Teším sa na otvorenie ďalších priechodov. Aj takých, ktoré tu predtým neboli. Nedá sa nič robiť, v obnovovaní priechodov nás Bystričania predbehli. Dúfam, že nie nadlho. Možno už pri písaní týchto riadkov pribudol nejaký priechod, o ktorom ja, rodený domased, ešte neviem.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
