BRATISLAVA. Nový územný plán Bratislavy, ktorý platí len čosi vyše pol roka, je málo pripravený na Schengen. Kritici tvrdia, že dokument, ktorý má určiť vývoj mesta na 30 rokov, nepredpokladá dopravné a stavebné väzby na susedné štáty.
Príkladom je električkové spojenie Viedne a Bratislavy, ktoré chce obnoviť rakúska strana. Vedenie mesta na to reagovalo s prekvapením – za bratislavský magistrát o tom nik s Rakúšanmi nerokoval.
Petržalka ako bariéra
„A my sme takúto alebo podobnú víziu nemali?“ pýta sa urbanista Bohumil Kováč. „Už na úrovni tohto územného plánu sa malo uvažovať o koľajovom spojení MHD najmenej po Hainburg.“ Kováč hovorí, že na túto tému sa robili aj štúdie, ale výstavbou petržalskej diaľnice, ktorá s tým nepočítala, sa vytvorila bariéra. Je to dôkaz, že nedokážeme nechať rezervu pre budúce generácie. „Diaľnica sa pritom stavala v čase, keď sme už mali vysoké ambície vstúpiť do Európskej únie.“
Jednou z príčin je, že rozvoj prihraničnej Petržalky zablokoval niektoré ideálne miesta na spojenia. Petržalka mala len jeden rozvojový smer – južný. Na západe bola železná opona a diaľnica sa plánovala ako súčasť jej ochranného pásma.
Dopravné spojenia
Dopravný podnik Bratislavy teraz uvažuje o autobusovom spojení s Rakúskom. Svoje pravidelné linky do Rakúska má dnes prepravca Slovak Lines, pohodlne sa dá do Rakúska cestovať vlakom. Okrem toho rakúska a slovenská strana pred troma rokmi podpísali memorandum o rozvoji dopravného spojenia a plánuje sa medzinárodná železničná trať TEN-T, vedúca Bratislavou.
Magistrát sa bráni
Hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová sa kritike bráni. „Územný plán ráta nielen so železničnými koridormi, ale aj s výstavbou na juhozápade mesta – v Rusovciach, v Čunove.“
Kováč oponuje, že neschengenskosť je zrejmá aj z technológie plánu – okrem jedného výkresu je všetko územie za hranicou biele. „Bratislava sa síce nemôže starať do pozemkov Kittsee, ale to územie existuje a má vzťahy na naše územie, ktoré už je spoločné.“
Vedenie mesta pripustilo, že koncepcia dopravy zaostáva za stavebným boomom. V obciach v rakúskom prihraničí pritom už bývajú desiatky Slovákov, a ich počet sa má zvyšovať – v inzerátoch realitiek sa Hainburg označuje za ďalšiu mestskú časť Bratislavy.
Územný plán Bratislavy sa pripravoval takmer desaťročie. Už v čase jeho neúspešného schvaľovania v roku 2006 primátor Andrej Ďurkovský povedal, že dnes by niektoré územia sám riešil inak.
Námestník primátora Tomáš Korček už pripravuje zmenu plánu. Do konca minulého roka dal zozbierať k plánu okolo 400 pripomienok. O konkrétnych zmenách však bude zastupiteľstvo rozhodovať najskôr v lete. Tak dlho potrvá, kým sa zmeny do plánu premietnu. Nevedno, či sa budú týkať aj Schengenu.
