Socha ako obraz, obraz ako socha. Aj takto sa dá v krátkosti charakterizovať tvorba Viťa Bojňanského. Napriek tomu, že je sochár, maľba si našla v jeho tvorbe rovnocenné miesto. Viťo Bojňanský sa pokúša priestorové kvality modifikovať do plochy a tak sú jeho sochárska a maliarska tvorba ako spojité nádoby. Ako sochár rád kombinuje rôzne materiály, najmä drevo s kovom a kameňom, ku ktorým pridal ďalší prvok farbu. V novších bronzových plastikách sa sústredil na úsporný tvar vychádzajúci z geometrizujúcich prvkov. V obrazoch naplno využíva bohaté kompozičné riešenia. Rovnaké alebo podobné motívy umelec rozvádza do plochy v šťavnatých farebných riešeniach.
Umelec nechce objavovať už objavené, ale pritom čosi vie o kultúrnej pamäti, o archetypoch starých kultúr, o svojich predchodcoch - niektoré ich podnety rozvíja do vlastného obrazového sveta.
"Mojím svetom je farba," cituje Casamadu kurátorka výstavy Eva Trojanová a dodáva, že jeho rozsiahle abstraktné maliarske dielo je skutočnou poéziou farieb. Casanada sa v 40. rokoch stal členom Group of Eight a nadviazal tak na súčasné kultúrne dianie najmä v literatúre. Čoskoro aj sám začal písať poéziu. Jeho umelecké začiatky ovplyvnil kubizmus, fauvizmus a avantgarda. Jeho maľba je založená na zmyslovom svete a na rozdiel od amerického abstraktného expresionizmu má vyslovene stredozemský charakter. Umelec považuje za dôležité štyri prvky: farbu, škvrny, štruktúru a rytmus. V 70. rokoch sa zaoberal aj kolážou a trojdimenzionálnymi dielami, v tvorbe sa objavuje charakteristický prvok, silueta okna. Pokročil ďalej v uchopení priestoru, v tvorbe sa stretávajú dva zdanlivo protikladné princípy, poézia farby a racionalita obrazovej konštrukcie, ktoré vytvárajú zvláštnu auru umelcových obrazov.
