BRATISLAVA. Parkovanie okolo nových business centier je veľkým problémom Bratislavy. V meste sú zóny, kde autá stoja úplne všade – na chodníkoch, na vozovke, v blate.
Situácia sa zhoršuje najmä v okolí Plynárenskej, Trenčianskej, Páričkovej, všade tam, kde vznikli a stavajú sa ďalšie administratívne budovy. Po skončení pracovného času ostane po zamestnancoch zničená pôvodná verejná zeleň.
Zákon by vraj pomohol
Jedným z nástrojov, ako situáciu regulovať, je donútiť investorov, aby stavali primerane dopravným možnostiam. V tom má pomôcť zákon o miestnom poplatku za zaťaženie komunikácií, ktorý navrhujú primátori združenia krajských miest K8.
Zákon má umožniť obciam, aby vyrubili investorom so stavebným povolením jednorazový poplatok. Jeho výška by sa určovala v závislosti od počtu parkovacích miest, ktoré musí investor podľa normy postaviť.
Na otázku, či zákon nezhorší situáciu s parkovaním, lebo bude motivovať investorov, aby stavali čo najmenej parkovacích miest, odpovedala záporne hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. „Počet parkovacích miest určuje norma, čiže naopak, investori budú motivovaní stavať primeranejšie.“
Okrem toho má zákon umožniť mesto rozdeliť na zóny s vyšším a nižším poplatkom. „Orientačne sa navrhuje poplatok 10-tisíc korún na jedno parkovacie miesto, ale mohli by sme si určiť, že napríklad Trenčianska bude zóna s poplatkom 100-tisíc korún,“ hovorí Chudinová. To by znamenalo podstatne vyšší príjem do rozpočtu mesta.
O výške poplatkov by rozhodovali obce – v Bratislave by to boli mestskí poslanci. O tom, či takýto zákon vôbec vznikne, však rozhodne vláda, schváliť ho musí parlament.
Z trávy neodtiahnu
Kým sa tak stane, samospráva podľa Chudinovej viac urobiť nemôže. „Zákaz parkovať na niektorých miestach platí pre každého, ľudia ho však nedodržiavajú.“ Zasiahnuť musí polícia. „Tam, kde vodiči porušujú všeobecne záväzné nariadenia obce, napríklad pri parkovaní na tráve, nemôžeme autá odtiahnuť ani dávať papuče,“ povedal hovorca mestskej polície Peter Pleva. Takéto opatrenie je možné použiť, len keď autá stoja na chodníku a všade tam, kde je zákaz. „Investori majú povinnosť parkovacie miesta zriadiť, a aj ich zriadia, ale sú spoplatnené a väčšinou také drahé, že vodiči ich nevyužívajú,“ povedal Pleva.
Miesta, kde parkujúce autá trvalo zničili verejnú zeleň, sa zatiaľ neobnovujú. „Teraz zbierame financie na revitalizáciu prícestnej zelene na Trnavskej ceste, na iných miestach obnovu neplánujeme,“ dodala Chudinová. Obnovu by potrebovali miesta v okolí Rozadolu, na ulici Mlynské nivy a mnohé ďalšie.
