BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry už začalo konanie o vyhlásení Jurkovičovej teplárne za pamiatku.
O zachovanie budovy bojujú bratislavskí aktivisti, majú strach, že architektonicky cenný objekt skončí rovnako ako nedávno kotolňa v areáli Kabla a zbúrajú ju.
Tepláreň na Čulenovej ulici v bývalej priemyselnej štvrti projektoval architekt Dušan Jurkovič, zakladateľ modernej slovenskej architektúry. Bol predstaviteľom secesie, vytvoril ale osobitý národný štýl, ovplyvnený ľudovou architektúrou. Jeho najznámejšími dielami sú Mohyla M. R. Štefánika na Bradle a kúpeľný dom v Luhačoviciach.
Majiteľ nesmie s objektom nič robiť
Pozemky aj s teplárňou nedávno kúpila Penta, víťaz tendra. Záujem o lukratívnu zónu v širšom centre mali HB Reavis, J&T aj írski Ballymore.
Ako informovala Soňa Čermáková-Uličná z ministerstva kultúry, správne konanie vo veci vyhlásenia teplárne za pamiatku sa začalo prvý januárový týždeň. Fakticky je už chránená, majiteľ s ňou nesmie nič robiť. Objekty navrhnuté za pamiatky totiž požívajú ochranu, ako keby nimi už boli.
„Pamiatkové hodnoty teplárne sú zadefinované v mimoriadne kvalitnej architektúre,“ hovorí Čermáková-Uličná.
Aj v rámci Jurkovičovej tvorby je podľa nej tepláreň jedinečný objekt, ktorý nie je poznačený „národným štýlom“, ale ide o aktuálnu funkcionalistickú architektúru, reflektujúcu vtedajšie trendy vo svetovej architektúre.
Iniciatíva na zachovanie
Po zbúraní neďalekých budov bývalého Kabla sa aktivistka a poslankyňa Starého Mesta Soňa Párnická začala zaujímať práve o Jurkovičovu tepláreň.
Ako hovorí, je to pamiatka ešte väčšieho kalibru. Aj v prípade Kabla sa totiž uvažovalo, že by ho vyhlásili za pamiatku, nakoniec však k tomu nedošlo. „Jurkovičove diela sa považujú za kultúrne dedičstvo celého národa. Na jeho počesť od roku 1964 udeľuje spolok architektov Slovenska Cenu Dušana Jurkoviča za architektúru,“ hovorí Párnická.
Zhodou okolností, v roku 1997 ju dostala skupina architektov za neďaleko stojacu budovu VÚB len niekoľko sto metrov od skutočnej budovy, ktorú Jurkovič vytvoril.
Špičková architektúra
Penta by tu chcela stavať byty a kancelárie. „Pozemok má charakter priemyselnej zóny, nie je určený na ten typ zástavby, o ktorý má Penta záujem,“ povedal Martin Danko, hovorca spoločnosti.
Preinvestovať by tu mali 150 miliónov eur, Danko hovorí, že by tu mala stáť „špičková architektúra“.
„Najželanejšie je, aby sme aktuálne objekty zakomponovali do novej zástavby. Nemáme záujem o deštrukciu,“ povedal. Okrem Jurkovičovej teplárne tu stojí aj novodobý komín, ktorý by sa podľa návrhu študenta žurnalistiky mohol zmeniť na reštauráciu s vyhliadkou.
Ďalšími objektmi, ktoré sú v súčasnosti v Bratislave navrhnuté za pamiatky, ale konanie sa v ich prípade ešte nezačalo, sú výrobná hala Gumonu, výrobné haly cvernovky na Páričkovej, kastel Gerulata v Rusovciach, vila s areálom na Urbánkovej 7 a archeologické nálezisko v blízkom Bernolákove.
Konania
Ministerstvo kultúry vedie konania o vyhlásení za pamiatku pri objektoch:
bývalá radnica v Prievoze, Ružinov
Zámocká 47, rozšírenie objektovej skladby mestského paláca
pamiatková zóna Rušňové depo Bratislava-východ
V týchto dňoch ministerstvo začína konanie o vyhlásení za pamiatku v súvislosti s budovou Riaditeľstva zimného prístavu
Z významných technických pamiatok mimo Bratislavy je v procese vyhlasovania Pohronská Polhora Tisovec, ozubnicová železnica
