BRATISLAVA. Električkám trvá stále dlhšie, kým prejdú svoju trasu. Spôsobuje to zahusťovanie dopravy a budovanie nových svetelných signalizácií na križovatkách. Pribúdajú tak miesta, kde električky strácajú čas čakaním na zelenú.
Na viacerých križovatkách sú namontované zariadenia, ktoré by mali zabezpečiť preferenciu – pustiť električku cez križovatku prednostne. Zatiaľ však nefungujú vôbec alebo len nedostatočne.
Chýba riadiaci program
Pôvodne mali električky na križovatkách prednosť v jazde. Michal Dekánek zo združenia mhd.sk hovorí, že so stúpajúcim počtom áut v meste pribúdalo viac nehôd na miestach, kde cesta križovala električkovú trať. Nehody potom často spôsobili kolaps električkovej dopravy na celej radiále. Riešením mala byť preferencia električiek. Tie by pri príjazde na križovatku vyslali signál a mali by dostať zelenú.
Dekánek povedal, že chýba riadiaci softvér pre semafory, ktorý by riešil dopravnú situáciu na zložitejších križovatkách. Mal by fungovať tak, aby prednostne išli na zelenú električky, ale aby sa cez križovatku dostali aj autá a chodci.
„Jazdné časy električiek sa v celej sieti predĺžili o približne 29 minút, potom ako sa vybudovali križovatky vybavené údajnou preferenciou MHD.“
„Vieme o probléme, ktorý v Bratislave pri uplatňovaní preferencie električiek na križovatkách existuje,“ povedala Mária Račková z magistrátu. „Vyžaduje si to technicky pomerne zložité riešenie a nie je jednoduché nájsť projektanta funkčného systému.“
Račková potvrdila, že v súčasnosti prebieha výberové konanie na dodávateľa projektu. „Ukončené bude v polovici februára.“
Často čakajú zbytočne
Jediným miestom, kde preferencia fungovala, bola križovatka Vajnorská – Stará Vajnorská – Cesta na Senec. „Do jej prebudovania počas stavby hypermarketu Tesco tu mali električky, ktoré išli po Vajnorskej, úplnú preferenciu. Nemuseli nikdy zastaviť.“ Novou križovatkou už električky prednostne neprejdú. Často čakajú na zelenú, aj keď nejdú žiadne autá.
„Absolútna preferencia električiek na semaforoch funguje na nábreží pred tunelom. Tu ale musí električka počkať päť až desať sekúnd, kým dostane signál. Musí preto zastaviť, nepokračuje plynule v jazde,“ hovorí Dekánek. „Ak sa nahromadí viac električiek, dostávajú signál voľno postupne a nie naraz. To potom blokuje aj autá a autobusy MHD, ktoré idú po nábreží. Križovatka je riadená v prospech električky, ale nie inteligentne.“
Na križovatke Račianska – Pekná cesta funguje podľa Dekánka preferencia len čiastočne, v smere do Rače. Stáva sa, že električka musí brzdiť v plnej rýchlosti, pretože na Peknú cestu odbočujú autá. „Výsledkom je, že vodiči jazdia pomalšie, aby stihli včas zastaviť. Električka je totiž koľajové vozidlo a jej brzdná dráha je omnoho dlhšia ako pri autobusoch.“
Bez preferencie to nepôjde
Nosný dopravný systém v Bratislave má byť na báze električky. Dekánek hovorí, že ak by električky mohli prechádzať na zelenú vlnu, zabezpečili by najrýchlejšiu dopravu v meste. „Bez uprednostnenia električiek nosný dopravný systém fungovať nebude.“
Jazdné časy električiek sa v celej sieti predĺžili približne o 29 minút, potom ako sa vybudovali križovatky vybavené údajnou preferenciou MHD.
Michal Dekánek, združenie mhd.sk
