Podchody ešte slúžia, ale aj odstrašujú

Podchody sú dnes miestom, kade chodci prebehnú s odporom, prípadne sa im snažia vyhnúť. Sú zdevastované alebo pôsobia nebezpečne.

Pritom niektoré z nich, napríklad na Trnavskom mýte alebo bývalom Mierovom námestí, boli kedysi rušné – ľudia tu nakupovali, sedeli na káve, dobre sa tu cítili.

Nájomca sa hľadá ťažko

Magistrát sa stará o 22 podchodov, z toho štyri sú uzavreté. Funkčných podchodov je okrem centra najviac v Petržalke a Ružinove, po dva sú v Dúbravke a v Karlovej Vsi a jeden v Lamači.

Náklady na ich údržbu sú mesačne asi 350-tisíc, prevádzka a opravy pohybli­vých schodov stoja mesto ďal­ších 375-tisíc, povedala hovorkyňa magistrátu Mária Račková.

K tomu treba prirátať drobné stavebné úpravy za asi dva milióny ročne. V tom sú plánované opravy, ale i havárie.

„Mesto sa snaží viaceré podchody prenajať, predovšetkým na Trnavskom mýte. Zatiaľ sa to nepodarilo, pretože náklady na rekonštrukciu tohto podchodu sú vysoké a pre podnikateľov je takáto investícia málo efektívna,“ hovorí Račková.

Psychológia je dôležitá

Podchody v mestách sú prirodzeným dôsledkom tlaku automobilizácie, hovorí urbanista Bohumil Kováč. Na niektorých miestach sú v podstate ústupkom chodca, ktorý pôvodne ovládal povrch.

„Ignorovanie podchodov prebehovaním cez cestu je aj istou, aj keď riskantnou formou nesúhlasu chodca s jeho odsunom do podzemia.“

Podľa Kováča je to aj tým, že riešenie mnohých podchodov je prvoplánovo technické a nesprevádza ho architektonická kvalita, doplnená inými funk­ciami. Chodca sem nemá čo pritiahnuť.

Správanie chodcov ovplyvňuje aj psychológia – na povrchu majú pocit väčšej kontroly priestoru ako v podzemí.

Niekedy je podchod aj dôsledkom neschopnosti urbanistov prijať riešenie, ktoré by uprednostnilo chodcov – priechod, ktorý v jednom momente vylúči všetku motorovú dopravu a chodci môžu prejsť križovatkou aj po uhlopriečke. U nás sa chodí po obvode a čaká sa viackrát na svetlá.

Bariéry fungujú,

eskalátory nie

Problémom je podľa Kováča bezbariérovosť týchto priestorov. Strmé schody, ktoré sa nedajú prekonať s invalidným vozíkom a len ťažko s kočíkom, sa niekde doplnili pásmi umožňujúcimi výjazd, ale manipulácia je tam namáhavá.

Niekde sú pohyblivé schody, ale často nefungujú. V najväčšom pochode na Trnavskom mýte napríklad v čase našej návštevy uprostred pracovného dňa fungovali len dvoje pohyblivé schody.

Podchod na Patrónke stavebne súvisí so zastávkami MHD. Táto architektúra pôsobí obludne. Mesto tu plánuje na tento rok gene­rálnu opravu. Je tu antigrafitový náter.

FOTO SME – MILAN DAVID

Mesto v podzemí

Vo víziách urbanistov sa podzemie často chápe ako priestor s potenciálom. Mesto môže rásť nielen do výšky, ale aj do hĺbky. Urbanista Bohumil Kováč povedal, že v Holandsku investori stavajú podzemné priestory podľa inštrukcií mesta.

Podzemné haly predstaničných priestorov nadväzujúce na tunely vedúce k nástupištiam poznáme z väčšiny metropol s metrom. Nie všade sa však podzemný život ujal.

V parížskom metre napríklad ľudia sústavne pochodujú, všetko vrátane turniketov je nastavené na bleskový pohyb. V dlhých chodbách, ktoré vedú pod celým mestom a spájajú aj viacero staníc metra, sa nik nezastavuje.

(lin)

Najväčší podchod je na Trnavskom mýte. Je tu deväť ramien pohyblivých schodov, ktoré nie vždy fungujú. Kedysi tu bolo množstvo obchodíkov, dnes fungujú len niektoré prevádzky. Umiestnenie ich bloku do stredu podchodu podľa urbanistu ruší prehľad v priestore a vytvára nepríjemné zákutia. Mesto pripravuje prenájom tohto priestoru, náklady na jeho rekonštrukciu sa odhadujú na investí­ciu 45 miliónov. Zatiaľ sa oň stará súkromná firma, čistí sa dvakrát denne na zmeny.

FOTO SME – MILAN DAVID

Podchod pri Kozej ulici sa čistí dvakrát denne, napriek ochran­nému náteru je popísaný. Investor stavby pri zabednenom výcho­de ho má čiastočne zrekonštruovať.

FOTO SME – MILAN DAVID

Časté kolízie chodcov s autami na križovatke Bajkalská – Prievoz­ská sa pripisujú aj nechuti ľudí využívať tamojšie podchody.

FOTO SME – MILAN DAVID