Na každom krajskom pamiatkovom úrade na Slovensku teda čoskoro začnú zbierať údaje, vydajú sa do terénu. Aby bolo možné takéto stavby zachrániť. Ale je pre koho? Má investor záujem pričleniť pamiatky k novej architektúre a máme my záujem využiť ich?
Staré Mesto najprv povolilo zbúrať časť bývalého Kabla a až potom prejavilo záujem mať územný plán zóny (takzvaný územný plán zóny Zelená lúka).
Ministerstvo kultúry zistilo, že pri Kable nakoniec nie je čo chrániť, ale nechce povedať, kedy to vlastne zistilo, lebo oficiálne konanie o vyhlásenie objektu za pamiatku ani nikdy nespustilo.
Ministerstvo výstavby sa dušuje, že páky na stavebníkov bez povolení existujú. Len je potom záhada, že investori sa stále predháňajú v tom, kto postaví vyššie, luxusnejšie a rýchlejšie. Bohužiaľ, aj na mieste, kde už niečo stojí – a nie krátko.
Tešme sa, industriálne stavby budeme mať zapísané, spočítané. Snáď ich v priebehu roka zostane toľko, že to nebude pre pamiatkarov robota na jedno popoludnie. V horšom prípade si budeme musieť počkať iba ďalších sto rokov na nové pamiatky.
