Polícia, poslanci i médiá v sobotu asistovali búraniu budov bývalého areálu Kabla.
V budúcnosti aj tu má vyrásť Twin City, miliardový projekt spoločnosti HB Reavis.
Historická kotolňa už nestojí, komín investor zrútil minulý mesiac a cez víkend padla i veľká časť starej výrobnej haly. To však nik nepovolil.
Navrhnuté za pamiatky
Políciu sem v piatok i v sobotu zavolal staromestský poslanec Ivan Bútora. Situáciu sleduje už dlhšie.
„Budovy boli navrhnuté na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky, ide o industriálnu architektúru konca 19. storočia, ktorú zrejme projektovala staviteľská firma Feiglerovcov,“ hovorí staromestský poslanec Ivan Bútora. Ignác Feigler bol známy bratislavský architekt a projektant.
Podľa poslanca práve v takýchto prípadoch chýba inštitút stavebnej polície, ktorá by búraniu mohla zabrániť. Mestská ani štátna polícia to dnes nemôžu. Tomu dosvedčuje aj zákrok na stavenisku.
„Hliadka si na mieste pýtala povolenie, ukázali im dokumenty. Nie sme kompetentní v tejto veci ďalej konať, informujeme Staré Mesto,“ povedal Peter Pleva, hovorca mestskej polície.
Polícia však podľa svedkov na stavenisko musela prísť aj v sobotu. Vtedy ju ani nepustili do areálu s tým, že je to súkromný pozemok.
Bez povolenia
Staré Mesto povolenie na demoláciu nevydalo.
„Investor sa o ostatných budovách zmienil pri minulej, povolenej asanácii. Informovali nás, ale z nášho pohľadu nemôžem povedať, že je to v poriadku,“ povedala Alena Kopřivová, hovorkyňa Starého Mesta. Svoje konanie bude musieť investor vysvetliť úradu.
HB Reavis sa odvoláva na zlý stav budovy, stavebný zákon totiž umožňuje asanáciu bez povolenia, ak ide o stavbu ohrozujúcu okolie. Vtedy stačí demoláciu len oznámiť.
„Kedykoľvek mohlo dôjsť k samozrúteniu, hrozilo reťazové zvalenie modulov haly,“ hovorí Želmíra Rácová z HB Reavis. Investorská spoločnosť podľa nej úrad včas a korektne informovala.
Statika
Ochranárka Katarína Šimončičová aj poslanec Bútora neveria, že statika bola naozaj narušená.
„Ešte v decembri tu mala spoločnosť kancelárie,“ hovorí Šimončičová. „Pri búraní komína a ďalšej časti haly mohli statiku sami narušiť.“ Ako dodáva, na budovy sa boli pozrieť pamiatkari z Pamiatkového úradu v lete a podľa posudku boli v dobrom stave. Bútora i Šimončičová vyčítajú investorovi, že nezabezpečil budovy proti poškodeniu tak, ako mu to stanovili krajskí pamiatkari a že nepočkal na závery ministerstva kultúry. Od októbra totiž malo návrh Pamiatkového úradu na vyhlásenie budov za pamiatky.
Dosiaľ však nerozhodlo.
Polícia chýba i Devínu
Podobne ako Bútora volá po stavebnej polícii i starostka Devína Ľubica Kolková.
Majiteľ stredovekého objektu, ktorý pamiatkou už je, ho začal podľa vlastných slov rekonštruovať. Nemal však povolenie ani od pamiatkarov, ani od stavebného úradu. Zostali tri steny. „Pamiatka nám mizne pred očami a my nemáme žiaden nástroj, ako ničenie zastaviť,“ sťažuje sa Kolková.
„Účinný nástroj na zastavenie ničenia pamiatky, podobne ako na pokračovanie v čiernej stavbe, neexistuje, chýba stavebná polícia,“ hovorí Soňa ČermákováUličná z ministerstva kultúry. Stavebný úrad a pamiatkari môžu postupovať len úradnými cestami – nariadením o zastavení prác a pokutou. Obe už Devín využil.
Ministerstvo kultúry už na majiteľa pamiatky podalo trestné oznámenie.
|
|
