Choreografia tohtoročného silvestrovského ohňostroja nad Dunajom ostala rovnako ako vlani zväčša záhadou. V hustej hmle skoro žiadne efekty nebolo vidieť. Počasie ostáva faktorom, ktorý neprekonajú ani čoraz zaujímavejšie technické možnosti pyrotechnickej šou.
Kedysi nebezpečná práca
Prvé ohňostroje v Bratislave sa odpaľovali pri príležitosti deviateho mája alebo Veľkej októbrovej revolúcie, zväčša z petržalskej strany Dunaja. Ján Appel z firmy Pyra, ktorá sa stará aj o bratislavské silvestrovské ohňostroje, povedal, že v tých časoch sa často používal vojenský pyrotechnický materiál.
„U nás bola skôr tradícia vojenského priemyslu, naopak ako vo svete. Tam ohňostroje pôvodne vznikli pre zábavu a až neskôr sa na ich základe začala odvíjať vojenská technológia.“
Bratislavské ohňostroje v časoch pred revolúciou prichádzali odpáliť pyrotechnici z Bojkovíc. Robili to v rámci celého Českoskovenska, ako jediní tieto výrobky vyrábali aj odpaľovali. Používali guľové a valcové bomby a vysokoletné rakety. Appel hovorí, že vtedy mohli dosiahnuť len obmedzený počet efektov – tvarov aj farieb.
„Na oblohe bolo najčastejšie vidieť tvar, ktorý pripomína kuraciu nohu. Z farieb bola na výber červená, zelená, modrá, žltá, biela a trblietka, prípadne ich kombinácie.“ Choreografiu vtedy tvorili práve striedaním farieb. Potom bola „kuracia noha“ napríklad červená a zelená zároveň. Používal sa len kaliber sto milimetrov, efekty dosahovali výšku 60 až 100 metrov.
„Bola to veľmi nebezpečná práca. Odpaľovalo sa ručne,“ hovorí Appel. „Výrobky sa v mažiaroch prebíjali viackrát, z jedného odpaľovali päť až šesťkrát za večer.“ O ohňostroj sa staralo okolo päť až pätnásť ľudí.
Učili sa v zahraničí
Appel hovorí, že začínal ako pyrotechnik a ešte v roku 1987 absolvoval ohňostrojovú školu v Bojkoviciach. „Zaujímalo ma to od strednej školy, vymieňali sme si knihy, skúšali sme si niečo vyrobiť. Teraz sú už rôzne kurzy a hlavne internet, cez ktorý sa dá dozvedieť všetko.“
V oblasti ohňostrojov začal na Slovensku pracovať na začiatku 90. rokov. „Spolupracovali sme s pyrotechnikmi, ktorí pracovali pre film a televíziu, jediní mali nejaké skúsenosti. Učili sme sa hlavne od Nemcov a Francúzov.“
Mak, ryža a sezam
Súčasné guľové bomby sa navonok zdajú byť ronaké ako tie, ktoré robili efekt prstencov či „kuracej nohy“. Rozdiel je v ich vnútornom usporiadaní a umiestnení oneskorovača. Ten svetličky odpáli v epicentre, čím vzniká guľovitý tvar efektu. Známe sú tiež palmy, chryzantémy či saturnový efekt – guľa s prstencom.
„Teraz si môžete vyberať z katalógu, v ktorom je 150 strán husto popísaných rôznymi efektmi,“ hovorí Appel o ponuke čínskeho výrobcu. Práve Čína spolu so Španielskom, Portugalskom a Talianskom patria k najväčším vývozcom pyrotechnického materiálu na ohňostroje.
Veľké množstvo farebných variácií sa dosiahlo odlišnou výrobou svetličiek. Kedysi to boli malé valčeky, ktoré sa vyrábali lisovaním čierneho strelného prachu a zmesi, ktorá robila farebný efekt. Teraz ich vyrábajú hlavne nabaľovaním.
Jadro tvoria napríklad zrniečka maku, ryže alebo sezamu. V prístroji podobnom miešačke sa k nim pridáva prášok, ktorý pri horení vytvára farbu. Takto môžu na jadro nabaliť niekoľko zložiek, ktoré vytvárajú odlišné farby a efekty. „Výsledok je to, že na oblohe sa napríklad objaví guľa, ktorá je najskôr červená, vzápätí sa zmení na zelenú, žltú či striebornú a nakoniec sa rozpadne na malé trblietky.“
Ďalšie efekty dosahujú tiež tým, že guľovú bombu naplnia menšími guľovými bombami. Teraz sa používa kaliber od 30 do 300 milimetrov, guľové bomby môžu vážiť niekoľko desiatok kilogramov. Okrem nich sú na výber aj rímske sviece, valcové bomby, slniečka, fontány, gejzíry, ohňopády a rakety.
Príprava trvá aj mesiac
Efekty môžu v súčasnosti dosahovať aj do výšky tristo metrov. Teraz na odpaľovacej ploche pracuje pri veľkých ohňostrojoch tiež okolo 15 až 20 ľudí. Na odpaľovanie sa používa kábel alebo vysielačka.
Ohňostroje, ktoré sú spojené s hudbou, laserom a inými prvkami, sa odpaľujú cez počítač. Príprava choreografie môže trvať aj päť týždňov. „Ohňostroj nad Dunajom, ktorý bol teraz na Silvestra, sme chystali mesiac,“ hovorí Appel. Bratislava už mala deväť silvestrovských ohňostrojov. Od konca roka 2004 sa odpaľujú z petržalskej strany Dunaja.
Z histórie
Zmesi známe ako grécke ohne používali už starovekí Gréci na zapaľovanie nepriateľských lodí v pevnostnom boji.
Prvé petardy, z ktorých neskôr vznikli ohňostroje, vyrobili Číňania. Používali ich na odstrašenie zlých duchov, pred ktorými chceli uchrániť úrodu. K príležitostiam na ohňostroj postupne pribúdali narodenie, pohreb, svatba. Umenie ohňostrojov sa vyvinulo v nezávislú profesiu, jej majstrov si vo vtedajšej spoločnosti veľmi vážili.
Napríklad v Japonsku robí ohňostroje niekoľko rodinných firiem, v ktorých sa toto umenie odovzdáva z generácie na generáciu. Podobne to funguje tiež v Taliansku a Španielsku.
(dagu)
