Hoci v súčasnosti korčuliari z jazier zmizli, ešte pred pár dňami sa pohybovali na viacerých zamrznutých jazerách.
Hrúbku ľadu nekontroľujú
Korčuľovanie na prírodných plochách je však na vlastné riziko, zdravotná pomoc na nich nie je zabezpečená. Hrúbku ľadu nikto nekontroluje. Jeho bezpečnosť testujú korčuliari samotní.
Nič sa nezmenilo ani potom, keď na relatívnu bezpečnosť zamrznutých vodných plôch upozornil prípad muža, pod ktorým sa preboril ľad na Draždiaku.
„Draždiak je väčšie a hlbšie jazero ako naša rybníky, okrem toho v Petržalke je teplejšie ako na Železnej studienke,“ povedal Vladimír Kutka, riaditeľ mestských lesov. Dodal, že tým, ktorí sa boja korčuľovať na prírodných plochách, a najmä malým deťom vytvorili bezpečné klzisko na ploche amfiteátra.
„Všetky štyri rybníky boli využité naplno, na Železnej studienke sa korčuľovalo vo veľkom,“ povedal Kutka. V Bratislave sa korčuľovalo aj na zamrznutých jazerách v Čunove, Rusovciach či na Štrkovci.
Mláky na klziskách
V súčasnosti je po daždivom počasí na ľade, ktorý pokrýva jazerá, aj voda a tento víkend korčuliarom podľa predpovede meteorológa Jozefa Iľka priať nebude. „V noci budú teploty síce pod nulou, ale len jeden či dva stupne. Cez deň bude okolo nuly, vyskytnú sa hmly a v sobotu očakávame dážď,“ povedal Iľko.
Ľad na jazere síce môže pôsobiť pevne, ale meteorológovia napriek tomu vystríhajú, že nemusí byť bezpečný, neodporúčajú naň vstupovať a korčuliarom radia využívať radšej umelé ľadové plochy. Na hrúbku ľadu totiž okrem teploty pod nulou vplýva viac faktorov, napríklad kvalita vody či jej hĺbka.
„Čistá voda síce mrzne v prípade, že teplota klesne na nulu, voda v rybníkoch však začína zamŕzať až pri nižších teplotách,“ povedal Jozef Iľko.
Záleží tiež na zaťažení, na tom, koľko ľudí sa na ľade pohybuje. Prírodné ľadové plochy môžu byť zradné aj v tom, že dostatočne silný ľad môže pokrývať len časť jazera.
