SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky
MESTO, KRAJ ANI ŽELEZNICE O PROJEKTE S RAKÚŠANMI NEROKOVALI, BÝVALÁ TRAŤ UŽ JE ZASTAVANÁ

Viedeň chce obnoviť električku

Badenské dráhy hovoria o obnove trate, po ktorej kedysi jazdila električka z Bratislavy do Viedne. Všetci zainteresovaní to vítajú, zatiaľ však projekt neexistuje.

Električka, ktorá pred sto rokmi spájala Bratislavu a Viedeň, by mohla znovu jazdiť. Tému otvorilo vedenie Badenských dráh, magistrát zatiaľ o projekte nevie.Električka, ktorá pred sto rokmi spájala Bratislavu a Viedeň, by mohla znovu jazdiť. Tému otvorilo vedenie Badenských dráh, magistrát zatiaľ o projekte nevie. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – WIEN.GV.AT)

Električka, ktorá pred sto rokmi spájala Bratislavu a Viedeň, by mohla znovu jazdiť. Tému otvorilo vedenie Badenských dráh, súčasť viedenských dopravných podnikov, informuje ČTK.

Správa tvrdí, že by stačilo len znovu vybudovať trať od rakúskeho Wolfstahlu do bratislavskej Petržalky. Od vojny je zničená, hoci jej pozostatky stále na sídlisku vidieť. Z Viedne do Badenu trať je, do Wolfstahlu premáva rýchlodráha.

Viedenské lokálne dráhy pre SME potvrdili, že existuje iniciatíva na reaktiváciu električky, „nie je však žiaden projekt v štádiu, v ktorom by sa dalo povedať – trať pôjde tadiaľto“.

Oficiálne sa má k veci vyjadriť hovorca spoločnosti dnes.

Dozvedeli sa to z novín

„Iniciatívu vítame, ale o obnove električky sme sa takto dozvedeli prvýkrát,“ povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.

„Nemáme žiadnu konkrétnu predstavu, zatiaľ nás nikto neoslovil. S rakúskou stranou nerokoval od nás nikto – ani vice­primátor Cílek, ani splnomocnenec primátora pre dopravné systémy pán Fabor.“

Magistrát chce rozširovať koľajové spojenie s Rakúskom, v novom územnom pláne je dokonca na to určený priestor. Vlakové spojenie by malo ísť práve z Wolfstahlu do Petržalky. To je z centra jedného mesta do druhého najbližšie možné. „To, o čom sa dnes nostalgicky hovorí ako o električke, bol v skutočnosti ľahký vláčik. Ten by už však dnes po pôvodnej trase nemohol premávať, územie v Petržalke je sčasti zastavané.“

Dnes sa vlakom chodí do Viedne cez Devínsku Novú Ves a Marchegg, druhé spojenie ide cez Petržalku a Kitsee.

Južný a severný ťah

Podľa Železníc Slovenskej republiky pred tromi rokmi podpísala rakúska a slovenská strana memorandum o rozvoji dop­ravného spojenia krajín.

„Ministerstvá sa zaviazali rozvíjať severný i južný ťah železnice, teda cez Marchegg i cez Petržalku. Dokument to však ponecháva na iniciatívu kraja a samosprávy,“ hovorí Daniel Maruniak, riaditeľ odboru rozvoja.

O električke nevie viac ani hovorkyňa krajskej samosprávy Milka Podmajerská.

Stovky miliónov eur

Starosta Petržalky Milan Ftáč­nik hovorí, že pribratislavské obce na rakúskej strane majú eminentný záujem na obnovení električky.

„Petržalka rokovala s Wolf­stahlom, ten sa k projektu veľmi silno hlási. Aj my podporujeme túto myšlienku, ale zatiaľ sme od realizácie ďaleko,“ povedal. Projekt by podľa neho stál „netriviálne veľké peniaze“, stovky miliónov eur. ČTK hovorí o asi 70 miliónoch eur.

Kľúčová je podľa Ftáčnika aj vhodná trasa.

O návrhu na obnovu električky nemáme nijakú predstavu, zatiaľ nás nikto neo­­slo­vil. Po pôvodnej trase by už nemohla premávať, územie v Petržalke je sčasti zastavané.

Eva Chudinová, hovorkyňa magistrátu Bratislavy
Pravidelné spoje

Lode do Viedne využívajú najmä turisti, v zime však nepremávajú.Autobusy zabezpečujú spojenie s letiskom.

Do Viedne sa z Bratislavy dá dostať pravidelnými lodnými, vlakovými a autobusovými linkami.

Lode len počas sezóny

Počas plavebnej sezóny od apríla do októbra prevádzkuje spoločnosť Slovenská plavba a prístavy rýchlolode na dvoch linkách Bratislava – Viedeň – Bratislava a Viedeň – Bratislava – Viedeň. K dispozícii sú štyri lode podľa množstva cestujú­cich. O lode na tejto linke je podľa marketingového manažéra spoločnosti Róberta Žilineka záujem. Počas leta bývajú obsadené v priemere na 80 percent.

Linka do Viedne premáva počas sezóny v piatok a sobotu, z Viedne od štvrtka do nedele. Spiatočný lístok stojí 760 korún, plavba trvá jeden a trištvrte hodiny. „Záujem o jednodňový výlet do Viedne loďou majú najmä slovenskí a českí turisti, ale využívajú ju aj zahraniční cestujúci,“ povedal po ukončení sezóny Žilinek.

Na otázku, či časť cestujúcich neodlákal aj katamarán Twin city liner, ktorý začal do Viedne premávať trikrát denne pred dvoma rokmi, odpovedal, že iste to malo nejaký vplyv. „Je to však iný typ lode, chodí z iného miesta vo Viedni a má aj inú cenu“.

Spiatočný lístok na katamarán Twin city liner stojí od 30 do 50 eur. Je oň tiež veľký záujem a využívajú ho najmä cudzinci, plavba trvá 75 minút. Mimo sezóny si možno katamarán objednať na mimoriadne plavby pre firmy a súkromné osoby.

Loď má kapacitu 102 miest a je v prevádzke od júna do októbra. Na rýchlolode aj katamarán sa nastupuje v Bratislave na Fajnorovom nábreží. Vo Viedni katamarán končí na Schwedenplatze, rýchloloď v prístave Reichsbrücke.

Vlaky

Vlakom sa do Viedne dá cestovať z hlavnej aj petržalskej stanice. Vlaky na Wien Süd­bahnhof chodia približne v hodinovom intervale. Odtiaľ sa dá do centra Viedne dostať za polhodiny aj pešo, metrom (linka U1) je to jednu zastávku na Karlsplatz. Spiatočný lístok Bratislava – Viedeň stojí 322 korún, s celodenným lístkom na MHD 441.

Autobusy

Využívajú ich najmä tí, ktorí cestujú na letisko, pretože predposlednú zastávku majú vo Schwe­­chate. Prevádzkujú ich firmy Blaguss a Eurolines. Premávajú viackrát denne.

Eurolines jazdia z autobusovej stanice Mlynské nivy a konečnú majú na Südtirolerplatz, lístok stojí 210 korún. Blaguss končia na Erdbergerstrasse a lístok z Nového mosta na letisko vo Viedni stojí 135 korún.

Jana Parkrová
Cestujúci museli prestúpiť

Návrh prepojenia Viedne a Bratislavy električkou jazdiacou po pravom brehu Dunaja predložil v roku 1898 inžinier Jozef Tauber. Železničné spojenie po ľavom brehu existovalo od roku 1848 a doprava medzi týmito mestami bola možná od roku 1890 aj po ľavom brehu.

„Celú trať Bratislava – Viedeň slávnostne otvorili 1. februára 1914. Pravidelná diaľková dop­rava sa začala 5. februára toho istého roku,“ hovorí nezávislý odborník na MHD Michal Klátik. Prerušená bola od konca vojny v roku 1918 do roku 1920, potom sa obnovila, ale už išla medzi dvoma štátmi. V roku 1935 sa časť na území Bratislavy začlenila do mestskej koľajovej siete elekltričiek. Prestavali ju na rozchod 1000 milimetrov, trať sa tak rozdelila na dva celky. Časť na Rakúskom území zostala na klasickom železničnom rozchode 1435 milimetrov. „Prípoje medzi dvomi časťami sa na hranici zachovali, ale cestujúci museli prestupovať.“

Slovenská časť zanikla po obsadení Petržalky v októbri 1938. Nemecká armáda ponuku na obnovenie dopravy v Petržalke neakceptovala. Rakúska časť dodnes funguje po Wolfsthal.

Klátik povedal, že spoje premávali asi každú hodinu až dve. „Podľa všetkého to nebol pravidelný interval. V rámci tejto trate však chodili aj spoje iba na území Bratislavy po štátnu hranicu, a tie premávali každých 20 minút.“

Súpravu diaľkových vlakov na našom území tvorila lokomotíva, ktorá ťahala dva vozne. V Rakúsku podľa potreby pridávali ešte jeden až dva vozne. „Dopravu iba na území Bratislavy po hranicu zabezpečovali sólo vozne asi ako mestské električky. Kapacita vozňa bola okolo 70 osôb.“

(dagu)
Vlakové spoje Bratislava - Viedeň


Regionálny vlak Regional Expres jazdí z petržalskej stanice cez obec Kitsee, Parndorf, Bruck am Leitha až na viedenskú stanicu Süd­bahnhof.

EuRegio jazdí z bratislavskej hlavnej stanice cez Devínsku Novú Ves, rakúsky Marchegg, Siebenbrunn­Leo­poldsdorf, na viedenskú Süd­bahnhof.

Oba majú odchod približne raz za hodinu z jednej i z dru­hej stanice. Okrem nich sa dá dostať z Bratislavy do Viedne aj IC vlakom – rýchlikom, ten jazdí trikrát denne – ráno, pred obedom a po 18.00. Tatran ide až z Košíc. Vlaky idú cez stanicu Meidling na juhu Viedne, konečná je na Westbahnhof.

(dot)
Ceny cestovného

Lode

rýchloloď, spiatočný lístok 760 korún

katamarán, spiatočný lístok 30 až 50 eur

Vlaky

spiatočný lístok 322 korún

spiatočný lístok + celodenný lístok na MHD 441 korún

Autobusy

Eurolines – AS Mlynské nivy – letisko Schwechat 210 korún

Blaguss – Nový most – Schwe­chat 135 korún

Lode mimo sezóny

Mimo sezóny spoločnosť Slovenská plavba a prístavy linku do Viedne neprevádzkuje. „Prevádzkujeme len vyhliadkovú reštauračnú loď Žilina. Tú si môžu prenajať len ako celé plavidlo. Je o ňu záujem najmä na oslavy a rôzne akcie – napríklad na oslavy Silvestra či na plesy,“ povedala pracovníčka v objednávacej kancelárii. Plaví sa zväčša do Devína, Hainburgu a v opačnom smere do Čunova a Gabčíkova. „Na cesty do Viedne si ju neobjednávajú, vyhliadková loď ide totiž len rýchlosťou 20 km za hodinu.“

(japa)
Stará trasa električky

Vo Viedni išla trasa od tržnice cez Schwechat po dnešnej s­bahn linke S7 do Wolfsthalu a ďalej po južnej strane cesty (násyp je viditeľný) na Berg. Od dnešnej colnice išla krížom cez pole (aj tu sa násyp zachoval, len je zarastený) na stanicu Kopčany. Dnes je presne v tom mieste vlečka bývalého podniku Matador a jeho nástupných pod­nikov medzi Bratskou ulicou a petržalským cintorínom. Potom zabočila pozdĺž Kopčianskej ulice a v miestach približne dnešnej stanice Petržalka bola tiež stanica.

Ďalej išla po dnešnej Rusovskej a Viedenskej ceste až na Starý most, v Petržalke mala viacero zastávok. V meste išla jednosmernou slučkou po Vajanského nábreží, Námestie Ľ. Štúra, po Mostovej, Jesenského a Štúrovej opäť na Starý most.

(dagu)
Takzvaná viedenská električka na Korunovačnom námestí, dnes Námestie Ľ. Štúra. Takéto vozne jazdili na regionálnej trati do Pe­tr­žalky na stanicu Kopčany.
ARCHÍV IMHD.SK
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Budovanie zelenej značky
  5. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  6. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  10. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 840
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 094
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 795
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 229
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 783
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 697
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 539
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 442
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 440
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 298
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu