Bratislava má za sebou prelomový rok. V zmenenej politickej situácii, keď do samosprávy vstúpil opozičný Smer, sa schvaľoval územný plán. Obyvatelia sledovali, ako sa chystá výstavba, už nie polyfunkčných domov, ale celých nových štvrtí, ktoré na dlhé roky zmenia mesto. O tom hovorí primátor ANDREJ ĎURKOVSKÝ, ktorý je za tieto zmeny už druhé volebné obdobie zodpovedný.
Uplynul rok od vášho druhého nástupu do funkcie. Ako hodnotíte tento čas?
„Projekty, ktoré sme v minulom volebnom období neukončili, sa podarilo dokončiť. Schválili sme dôležité dokumenty pre rozvoj mesta – územný plán, rozpočet na tri roky dopredu. V tomto roku ideme od fungovania magistrátu, webovej stránky, prístupu k informáciám až po veľké investície, kde sme naštartovali výber projektantov. Niektoré veci sa ukončili de iure, ale predpokladajú ďalšiu prácu.“
Napríklad?
„V dopravnom podniku sme odovzdali novú vozovňu, sprevádzkovali sme nové autobusy. Dúfam, že do konca roka nám ministerstvo kultúry pošle zmluvu na mestské divadlo, ktorú sme za mesto už podpísali. Bude sídliť v bývalej budove Divadla P. O. Hviezdoslava, ktorú mesto získalo od štátu ako protihodnotu za iné nehnuteľnosti.“
Zasiahla vás aj kritika občanov.
„Naposledy to bola súťaž na Vydricu, ktorej ukončenie vyvolalo rôzne reakcie. Bude nutné, aby som do toho ako primátor vstúpil.“
Je toto mesto ešte pripravené na ďalší stavebný boom?
„Túto otázku kladiem aj ja demografom, odborníkom v oblasti ekonomiky a dopravy. Zástupcovia niektorých mimovládnych organizácií zdôrazňujú, že v Bratislave je problém s výškovými stavbami. Z môjho pohľadu je, naopak, potrebné, aby sa niektoré projekty dostavali, najmä v Ružinove a v Novom Meste, aby stavby nevyzerali ako vylomené zuby. Bolo však aj množstvo projektov, ktoré neprešli a verejnosť o nich nevie. Na stole sme mali návrhy investorov, ktorí chceli v oblasti Vydrice postaviť stavby do výšky Dómu svätého Martina.“
Ako sa dá takýmto absurditám predísť?
„Chceme donútiť investorov, aby museli platiť za projekty jednorazové poplatky. Máme to už v legislatívnej podobe hotové a prídeme s tým v januári. Je to systém bežný vo svete a fungovať bude, ale musí ho schváliť parlament. Som presvedčený, že myšlienku podporia všetky obce na Slovensku. Nám by sa dostal do rúk ďalší nástroj, ako vplývať na investorov. Len nám to štát musí umožniť.“
Čo podľa vás Bratislava potrebuje do budúcnosti?
Bratislava má v porovnaní s inými mestami výhodu dynamického rastu, ktorý je podmienený ekonomikou. Ale z toho istého dôvodu má aj nevýhodu: nemá čas na rozhodnutia, ktoré sa inde prijímali dlhé roky. U nás je obrovský tlak na vedenie mesta, aby sa prijímali dokumenty v behu. Tlačia nielen investori, ale aj obyvatelia – na zmeny, opravy, na to, aby sa rozvoj obmedzoval alebo, naopak, podporoval. Od nezávislých odborníkov dostávame vyhýbavé odpovede na otázky, koľko ekonomických projektov znesie toto mesto, aby sa tu našiel dostatok pracovnej sily, aby boli voľné byty na bývanie. Odpovede sa však musia nájsť – dať ich musí rozvojový dokument – plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta.
Ako sa vám spolupracuje s novými starostami?
„Zo sedemnástich starostov je štrnásť nových. Väčšina z nich nemala doteraz so samosprávou do činenia. Táto skutočnosť mi dala zabrať, hlavne spočiatku.“
Prečo?
„Starostovia si mysleli, že je jednoduché nastúpiť do rozbehnutého vlaku. Samospráva už nie je taká ako pred desiatimi rokmi, keď sa mnohé veci ešte len kreovali, dnes je to zložitý systém, ktorý treba ovládať, a vyžaduje skúsenosť.“
Zmenila sa aj politická situácia. Ovplyvnilo to spoluprácu v samospráve v čase, keď sa viedli spory o rozdelenie príjmov medzi mesto a mestské časti?
„Áno, je v tom aj politikum – títo starostovia prvýkrát reprezentujú opozíciu k vedeniu mesta. Pre mňa je ľudské víťazstvo, že sme v otázke deľby peňazí po zložitej debate dosiahli konsenzus. Stále je tu zákon o hlavnom meste, na jeho podobe sa takisto bude treba dohodnúť. Mesto teraz ukázalo svoju dobrú vôľu a prispelo mestským častiam 247 miliónmi navyše zo svojich príjmov. A to je dosť veľa peňazí.“
Ako vnímate mimovládne organizácie, ochranárov, ktorí vás kritizujú? Naposledy im mesto pohrozilo právnymi krokmi za poškodenie dobrého mena.
„Mnohí ich zneužívajú na robenie politiky. Krik robia hlavne tí, ktorí kandidovali proti mne v komunálnych voľbách. Naopak, s inými mimovládkami máme dobré vzťahy. S opozičnými, kritickými hlasmi radi spolupracujeme. Problém je, keď sa do toho začne miešať politika.“
Mnohí zneužívajú mimovládne organizácie na robenie politiky. Krik robia najmä tí, ktorí proti mne kandidovali v komunálnych voľbách.
