Labute patria k chráneným živočíchom a starostlivosť o ne patrí k povinnostiam Štátnej ochrany prírody.
„Pokiaľ je živočích zranený alebo sa dostal do takého priestoru, kde je v ohrození, môžu obyvatelia kontaktovať nás,“ hovorí Peter Krempaský zo Štátnej ochrany prírody. Dodáva, že ak je zdravý, nechajú ho naďalej v jeho prirodzenom prostredí, ak je zranený, prevezú ho do rehabilitačnej stanice pri zoologickej záhrade.
Ochrana prírody nemá pohotovosť
„Nie sme však organizácia takého typu, že by sme fungovali ako pohotovosť,“ hovorí Krempaský. Znamená to, že mimo pracovného času je možné riešenie akútnych situácií konzultovať cez mobil, problém je však s výjazdom do terénu.
„V takýchto prípadoch sa môžu obyvatelia skúsiť obrátiť na dobrovoľníkov z mimovládnych spoločností – Slovenskú ornitologickú spoločnosť či Slobodu zvierat.“ Dodal, že prípadný výjazd závisí od aktuálnych možností dobrovoľníkov a organizácie nie sú povinné takéto situácie riešiť.“ Je to však súčasťou ich náplne a mnohé prípady riešime spolu. Problémom môže byť totiž už samotná manipulácia s labuťou. Človek to sám v teréne niekedy ani nemôže vyriešiť.“ Preto je podľa neho ideálne, ak je možné zaangažovať do riešenia problému okolie.
Labute podľa jeho slov rieši Štátna ochrana prírody možno viac ako iné živočíchy, pretože je ich v Bratislave veľa. Nie sú ohrozené vyhynutím a zvykli si žiť medzi ľudmi. Niekedy sa napríklad zatúlajú do areálu polikliniky na Antolskej. Alebo si sadnú na terasu petržalskej nemocnice. Pritom nie sú hendikepované.
„V lete sme riešili aj prípad divej kačice, ktorá sa usadila aj s malými vo fontáne v Ružinove. Ľudia nás atakovali, aby sme ich išli zachrániť, že malé nemôžu z fontány vyjsť von. Pritom kačka sa sama rozhodla, že tam mladé vyvedie a aj sa to podarilo.“
