Labuť si sadla do jazdného pruhu

Po chodníku okolo zväčša rýchlou chôdzou prechádzali ľudia ponáhľajúci sa na najbližšiu zastávku na moste. „Postavila som sa na kraj cesty pred labuť, mám červený kabát, autá ma mohli lepšie vidieť a snažila som sa privolať pomoc,“ hovorí Jana Kupcová z Petržalky. Najprv sa obrátila na Bratislavské regionálne a ochranárske združenie. „Povedali, že nemajú čas a chýba im auto, aby sa sem rýchlo dostali. Odporučili mi, aby som skúsila labuť zahnať k Chorvátskemu ramenu.“ To však nebolo ľahké, pretože labuť bolo treba zahnať cez štvorprúdovú frekventovanú cestu. „Zostala som teda naďalej stáť na ceste miesto výstražného trojuholníka.“ Labuť občas vystrašene zasipela, kaluž moču pod ňou sa zväčšovala. O chvíľu neďaleko zastalo auto, v ktorom sedeli policajti. „Potrebovala by som ju zahnať na druhú stranu.“ Z auta nevystúpili, niekam telefonovali a potom odišli s tým, že nemajú čas. Okolo prechádzala pani v červenej vetrovke. „Volali ste?“ pýta sa. „Volala. Ale neprídu. Pristavila sa ďalšia pani a spoločne sme začali labuť zaháňať na druhú stranu.“ Autá a autobus zastavili. Labuť si po krátkom boji plnom syčania vyčerpane sadla na lúku, ktorá je obľúbeným miestom psičkárov.