Evanjelici ho vraj už premenovali na erotický supermarket. Ó Bože, ten jediný tu ešte chýbal!
Stála som oproti na Staromestskej spolu s ďalšími občanmi a nemo sme hľadeli na ten kontrast, zdupľovaný kníhkupectvom s ezoterickou literatúrou. Po rozume mi chodili mravoučné príbehy ako: dvaja išli po ulici a neveriaceho zrazil blesk alebo komunista nepozdravil farára a na mieste ho šľak trafil.
A ešte som si spomenula na Čapkove vonné kvetinky a zhovädilca. Lebo študentíci lýcea tiahnu tadiaľto cez Lýcejnú každý deň do centra rovno z náboženskej náuky. Nezariadila to napokon sama prozreteľnosť? Veď tak sa utužujú svätí – pokušenie rovno pod nosom a oni nič, idú ďalej.
Pán vedľa mňa velebným hlasom povedal: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“ A spokojne odkráčal – veď cirkev je postavená na skale.
No čo ak má pravdu Hotakainenov hrdina z knihy Chrám svätého Izáka? „Boh nie je. Po smrti nič nepríde. Ku všetkému dôjde predtým.“ Ako to dopadlo, musíte si prečítať cez Vianoce.
