Územný plán Bratislavy, ktorý vstúpil do platnosti v septembri, je protizákonný. Tvrdia to aktivisti z občianskej iniciatívy Bratislava otvorene.
„Už v roku 2004 sme žiadali magistrát, aby nemenil tradičné vinice na úbočí Malých Karpát na stavebné pozemky,“ hovorí za ochranárov Ľubica Trubíniová.
Reagujú tým na diskusiu okolo pozemku s vinicou, ktorý si premiér Róbert Fico kúpil v roku 2002. Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda prirovnal kúpu pozemku, ktorý je podľa územného plánu zastavateľný, ale zároveň zapísaný do zoznamu viníc, k prevodom pozemkov pod Tatrami.
Aktivitisti: Problém je inde
Chyba je podľa ochranárov v územnom pláne, ktorý výstavbu vo viniciach umožňuje. Mesto podľa nich pri tvorbe plánu porušilo tri predpisy – stavebný zákon, zákon o vinárstve a nariadenie vlády, ktoré hovorí, že „v záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva treba vylúčiť urbanistické zásahy do viníc na južnom svahu Malých Karpát“.
V Bratislave, ktorá sa prudko rozvíja, sa územné plány menia často. Zväčša sa orná pôda, zeleň alebo športoviská menia na pozemky, ktoré možno zastavať. Je to typické pre vinohrady a záhradkárske oblasti. Postupne strácajú pôvodnú funkciu, ľudia si tam stavajú rodinné domy aj bez povolenia a čakajú na zmenu územného plánu. Ak samospráva uzná, že je to prirodzený vývoj alebo sú iné pádne dôvody, zmenu urobí. Pozemky tým stúpnu na cene.
Aktivisti a niektorí občania kritizujú aj to, že exkluzívne verejné priestory v meste nenávratne končia ako súkromné pozemky. „Sú to napríklad podhradie, vinohrady pod Karpatmi alebo obe nábrežia Dunaja, ktoré by si iné metropoly strážili,“ hovoria aktivisti.
Zmeny tu už boli
Premena viníc v zóne Podhorský pás na stavebné pozemky je zakotvená nielen v novom územnom pláne. Stavebné povolenia na miestach, ktoré boli donedávna vedené ako poľnohospodárska pôda, sa vydávali už na základe zmeny predchádzajúceho plánu.
Bolo to tak aj napriek tomu, že podrobnejší územný plán zóny ohraničenej Cestou na Kamzík, železničnou traťou a Peknou cestou ešte nie je hotový. Príčinou je podľa Nového Mesta, ktoré ju pripravuje, práve nesúlad veľkého plánu s vinohradníckym zákonom.
Mesto zvažuje žalobu
Ochranári dokonca tvrdia, že schválený a zverejnený návrh územného plánu a jeho čistopis sa líšia. „V lokalitách Koziarka, Veľký Varan a amfiteáter pracovníci magistrátu do čistopisu uviedli malopodlažnú zástavbu,“ hovorí Trubíniová.
Mesto tieto obvinenia odmieta. „Pri zmenách a doplnkoch územného plánu v roku 2005 a pri prijímaní územného plánu v roku 2007 magistrát neporušil žiaden zákon, čo potvrdil krajský stavebný úrad,“ povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová.
Konštatovať porušenie zákona môžu podľa nej len inštitúcie, ktorým to vyplýva zo zákona, a nie občianske združenia. „Zvažujeme právne kroky proti tomuto občianskemu združeniu,“ povedala Chudinová. Zatiaľ nepotvrdila, aké konkrétne kroky to budú a kedy ich možno očakávať. Linda Vasiľová
