„Nemáme tu zástupcu dopravného podniku. Ale ďakujeme za otázku,“ povedal moderátor utorkovej diskusie vo Véčku staršej Lamačanke. Prekážajú jej dymiace a hlučné autobusy a ich šoféri na konečnej MHD. „Mňa to veľmi ťažilo,“ odpovedala pani.
Debata, ktorá mala byť o koncepcii dopravy, sa začala zostrihom fotografií konkrétnych odstrašujúcich javov z ulíc. Tak sa aj skončila. Ukázalo sa, že ľudí nezaujíma plánovanie, vidia len jeho čiastkové výsledky – a tie sú zlé.
Zástupcovia mesta sa snažili vysvetliť, prečo to tak je. „V Bratislave sa v špičkách pohybuje okolo 600-tisíc ľudí, z toho veľkú časť tvoria Mimobratislavčania,“ povedal námestník primátora Milan Cílek. Ich autá zahlcujú cesty a parkujú všade, kde sa zadarmo dá. „V minulosti malo toto mesto uzavretú formu a doprava bola obmedzená – na to bolo dimenzované,“ povedal urbanista Bohumil Kováč.
Riešenie dopravy však dnes zaostáva za stavebným boomom. „Všetko je premietnuté v územnom pláne,“ povedal Cílek. „Mesto sa nedá nafukovať. Najprv by sa mali stanoviť limity a potom povoľovať výstavba,“ reagoval odborník na systémy riadenia Vladimír Dulla. Podľa Cíleka sa však výstavba zastaviť nedá.
Henrich Pifko, ktorý hovoril za združenie BicyBa, si myslí, že áut je v meste preto tak veľa, lebo ľuďom chýba alternatíva. Nie všetko sa však dá – podľa Cíleka napríklad za cyklotrasy pri diaľničnom tuneli Sitina mesto nezodpovedá. „Mňa ako občana nezaujíma, kto má čo v kompetencii,“ reagoval Pifko. „Kto má zastupovať záujmy Bratislavčanov, ak nie zástupcovia mesta?“ spýtal sa Dulla.
Áut je v Bratislave priveľa. Je to preto, lebo ľudia často nemajú na výber.
Henrich Pifko, vysokoškolský pedagóg a člen združenia BicyBa
