Ale to nehovorím len o dievčatách z Dunajskej ulice. Bratislavčanky vôbec šíria slávu nášho mesta od pólu k pólu. To si náš rodák uvedomí hlavne okolo Nového roka, keď sa v poštových schránkach hromadia novoročenky od našich čučoriedok roztrúsených po svete.
Môžem vám povedať, že čo sa týka dievčat, vo svete sme víťazne prerazili! Pozdravujem vás, Eleny a Teodory, z tej duše pozdravujem vás... (Menujem ich preto, že nás čítajú aj v Kanade a v Juhoafrickej republike.)
Ako dlhoročný odborník na čučoriedky vyhlasujem úprimne, že najhustejší výskyt pekných dievčat na meter štvorcový bol za nášho chlapčenstva jednak na Jakubovom námestí a jednak na Heydukovej ulici. Sem-tam sa objavili neodolateľné proporcie aj na Tehelnom poli a na Patrónke, ale najhustejší výskyt bezchybných kočiek bol na Jakubáku!
Elena, ktorá je teraz v Južnej Afrike, mala kamarátku Angelu. Vždy, keď kráčali po našej ulici – celá chlapčenská časť ulice spozornela. Pamätám sa, že raz som sa za nimi díval tak dlho, až som vrazil do plynovej lampy a otĺkol si čelo.
Pálili sme za dievčatami v každom počasí. Keď mrzlo, boli sme s nimi na korčuliach (na Dunajskej ulici bolo velikánske, večer vysvietené klzisko). Držali sme sa za ruky a celí šťastní sme jazdili dokola až do úplného omámenia.
Keď bolo leto, snažili sme sa baby zatiahnuť do Horského parku alebo do Petržalky, ale dievčatá sa nedali! Boli sme malí a „rybník nám vypaľovali“ vysokoškoláci, ktorých sme úprimne nenávideli. Najviac mi liezol na nervy jeden drzúň, ktorý vozil Evu na mojom bicykli! Sedela mu na štangli a ten votrelec s ňou chodil až po Kuchajdu a späť.
Rozpŕchli sa nám krasotinky do sveta! Správali sme sa príliš ľahtikársky a ony si našli biznismenov. Božena to dotiahla až na Broadway, Katka je milionárka v Tadžikistane.
Občas pošlú do Bratislavy svoje dcéry a vnučky. Sú také krásne, aké bývali ich mamy. Zopár sa ich tu aj privydalo, takže kolobeh krásavíc v prírode sa nekončí. Učia na našich školách angličtinu a nevychádzajú z údivu, ako je v našej Bratislave útulne, krásne a lacno.
Akurát Elenu z Juhoafrickej republiky minule načapal revízor v autobuse do Karlovej Vsi bez lístka a pohádali sa. Ona preletela z Durbanu cez Istanbul až do Viedne, potom z Viedne šla autobusom do Bratislavy – všade s riadnou letenkou a cestovným lístkom – akurát do Karlovej Vsi cestovala zadarmo.
Ale všetko dobre dopadlo. Vysvitlo, že nové cestovné lístky v novom tisícročí ešte neprišli do predaja. Hlavná vec, že Elenka z Južnej Afriky prišla do Karlovej Vsi. Mama ju už čakala.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
