Napriek tomu, že Ján Nepomuk Batka vyštudoval právo, hudba sa stala náplňou jeho života. Z niekoľkých stoviek listov jeho manželke Márii Valentovej sa dozvedáme o zážitkoch z umeleckých ciest, o priateľstvách s významnými osobnosťami. Jeho zásluhou účinkovali v Bratislave najvýznamnejší európski dirigenti, skladatelia a interpreti.
Najsilnejšie umelecké priateľstvo spájalo Batku s Franzom Lisztom, starším o 34 rokov. Skladateľ mu oznamoval svoje návštevy a Batka sa postaral o ubytovanie, pripravoval vystúpenia. U Batku a jeho sestry Antonie Liszt vždy našiel pokojné zázemie. Napokon častým uvádzaním jeho diel v 60. až 80. rokoch 19. storočia vybudoval v Bratislave lisztovský kult. Naštudovanie Lisztovej Ostrihomskej omše prilákalo do mesta veľa odborníkov z Viedne, Budapešti a Bayreuthu.
Spolku pre cirkevnú hudbu a Bratislavskému spevokolu pre ich profesionálnosť zveril Liszt aj svetovú premiéru oratória Legenda o sv. Alžbete. Dokonca Korunovačnú omšu v naštudovaní tohto telesa dirigoval sám autor. Navyše na Batkov podnet sochár Viktor Tilgner modeloval Liszta a tak vznikla jedna z jeho najvernejších podôb.
Batka bol aj veľkým obdivovateľom Johanna Nepomuka Hummela. Zorganizoval viacero projektov, na ktorých vystupovali európski umelci. Najznámejší koncert odznel 13. apríla 1885 v Župnom dome za účasti Liszta a Rubinšteina.
Liszt prišiel do Bratislavy neočakávane, hneď ako sa dozvedel, že na koncerte vystúpi jeho rival Rubinštein. A úcta k Hummelovmu umeniu napokon zmierila oboch majstrov. Batka po koncerte usporiadal v Palugyayovej reštaurácii (dnes Carlton) slávnostnú recepciu.
Batka postupne zoznámil Bratislavčanov s hudbou Wagnera, Rimského-Korsakova, Glazunova, Safonova, Čajkovského, Smetanu, Dvořáka, Mahlera a Debussyho.
Mimoriadne priateľský vzťah mal s viedenským kráľom valčíkov Johannom Straussom, ktorý mu posielal svoje najnovšie valčíky. Batka tiež nezištne pomáhal pri umeleckom formovaní mladého Bélu Bartóka. Na štúdiách hmotne podporoval Jána Fadrusa, tvorcu pomníka Márie Terézie.
Okrem toho, že Batka zaznamenával všetky aktivity v Bratislave, spracoval aj Dejiny lesníctva mesta Bratislavy a Náčrt dejín vinohradníctva v Bratislave.
Pre francúzsku hudobnú encyklopédiu Fétis zostavil životopisy všetkých uhorských hudobníkov. Pozornosť venoval aj výtvarníkom V. Tilgnerovi, G. R. Donnerovi, F. X. Messerschmidtovi a E. Majschovi. Zaslúžil sa o výstavbu budovy Národného divadla.
Batkovi ležal na srdci aj osud historickej Bratislavy. Žiaľ, neúspešne sa usiloval o záchranu Korunovačného pahorka, obilnej sýpky, hradných ruín, obnovenie hradnej veže, kde boli uložené korunovačné klenoty.
Ján Nepomuk Batka zomrel pred 90 rokmi 2. decembra 1917. V poslednej vôli vyslovil želanie, aby sa z prostriedkov, ktoré zanechal, vytvorila nadácia na rozvoj hudobného života v meste a podporu nemajetných hudobníkov. Mala niesť Lisztovo a Batkovo meno. Žiaľ, zanikla krátko po založení.
