Tento týždeň sa konal krst knižky Vladimíra Tomčíka Knedle na tisíc spôsobov. Obsahuje chutné recepty, ale aj zaujímavé príbehy z histórie.
To, že tradícia prípravy knedlí je pekne stará, dokumentuje aj kazateľ Jan Hus, romantickou spisbou vykresľovaný ako chudý a vysoký askéta s bradou a v dlhom čiernom plášti. Vraj opak bol pravdou – bol to malý a guľatý mužíček. Vlastne to ani nie je dôležité. Ale už pred šesťsto rokmi sa Jan Hus vyjadril i ku „gastronomickým otázkam“ a konkrétne k čistote českého jazyka: „Též nynie hodni by byli mrskanie Pražané a jiní Čechové jenž odpoly česky a odpoly německy říkajích knedlík za šišku.“
V Husových časoch, teda v stredoveku, sa pripravovali najrozličnejšie druhy knedlí – z múky, z bieleho chleba, na stoly šľachty i mešťanov prichádzali knedle ryžové, syrové, mandľové, knedle trené v panvici, akési nebeské knedle i knedle z vrecúška, ktoré pravdepodobne varili v obrúsku.
Ale história hovorí i o tom, že české posolstvo sa v tom čase v Amsterdame stavilo o sto dukátov, že sa dá uvariť niečo také ako slivkové knedle. Holandskí oponenti totiž tvrdili, že to nie je možné. Českí šľachtici poverení diplomatickými úlohami pravdepodobne už vtedy cestovali nielen bez manželiek, ale aj bez kuchára a možno len vypili priveľa krígľov holandského piva či jeneveru, lebo „škaredou ostudu utržili, knedlíky se jim nepovedli“.
Autor: Úryvok z knihy.
