Rodinné striebro – tak nazval Pisztoryho palác poslanec Starého Mesta a člen kultúrnej komisie Sven Šovčík. Navrhuje, aby sa stal miestnym kultúrnym centrom pre vizuálne umenie. Teraz palác chátra. Mnohí si ho pamätajú ako bývalé Múzeum V. I. Lenina, sídlilo tu do revolúcie.
„Rozpočet Starého Mesta je finančne napätý, palác však nechceme predávať,“ povedal Šovčík. Odhadom by bolo treba na jeho rekonštrukciu 150 miliónov, Šovčík však hovorí, že život existuje aj medzi nulou a touto sumou.
„Nemáme 150 miliónov a asi ich ani nebudeme mať. Rekonštrukcia by mala prebiehať postupnými krokmi s minimálnymi nákladmi.“ Prvým krokom by malo byť vyčlenenie 15 miliónov korún na najnevyhnutnejšie opravy, aby sa mohol palác začať otvárať pre verejnosť. Prvá by sa mala vyriešiť kotolňa, hygienické problémy a siete.
Podľa poslanca zvažovali aj vstup investora, ktorý by palác opravil rýchlo, ale rozhodnutie o postupnej obnove je „politicky presaditeľné“. Šovčík ráta aj s možnosťou mimorozpočtových zdrojov. Sumu 15 miliónov však ešte musí schváliť staromestské zastupiteľstvo v utorok.
„Budova dnes nemá technickú záťaž,“ hovorí prednosta miestneho úradu Oliver Paradei ser. Starú kotolňu totiž nemohli len tak odstaviť, vykurovala aj blízku nemocnicu ministerstva vnútra. Staré Mesto tiež presťahovalo správcu budovy, ktorý tu býval desiatky rokov.
Mohla by tu byť aj kaviareň, opäť by sa sfunkčnila kinosála v suteréne, kde by mohol byť tiež priestor pre alternatívne scény alebo malé divadlá. Obnovené reprezentatívne priestory by potom mohlo Staré Mesto prenajímať, tým by získalo prostriedky na ďalšiu rekonštrukciu.
Vízia Starého Mesta je, aby tu do roku 2010 vzniklo miestne kultúrne centrum orientované na vizuálne umenie. Zvyšné dve miestne kultúrne centrá by sa tiež špecializovali – jedno na hudbu a exteriérové žánre, druhé na literatúru, divadlo a osvetu.
Nemáme 150 miliónov a asi ich ani nebudeme mať. Život však existuje aj medzi nulou a touto sumou.
Sven Šovčík, poslanec Starého Mesta a predseda kultúrnej komisie zastupiteľstva
Palác pochádza z 19. storočia, postaviť v eklektickom štýle si ho dal lekárnik Pisztory.
História
Palác pochádza z 19. storočia. Jeho majiteľom bol lekárnik Pisztory. Vybudovaný je v eklektickom štýle ako jeden z mestských palácov, ktoré lemujú hlavný ťah na stanicu.
Lekárnik mal za palácom svoje bylinkové záhrady, tiahnuce sa až k Slavínu. Z nich vyrábal svoje liečivá.
Palác neskôr prerobili na obytný dom. Počas slovenského štátu tu bolo veľvyslanectvo Nemeckej ríše.
Od roku 1954 tu sídlilo Leninovo múzeum. Výzdoba veľkej časti priestorov sa zachovala aj preto, že do miestností prirobili druhé stropy, ktoré ju zakrývali.
Po revolúcii tu bol Dom zahraničných Slovákov.
Počas starostovania Petra Čiernika sa tu samospráva snažila zriadiť galériu Vincenta Hložníka, tisíc diel získala z pozostalosti umelca. Nedošlo však k naplneniu zmluvy, obrazy teda vrátili rodine.
Palác je majetkom mesta, spravuje ho mestská časť.
(dot)
Výzdoba stropov sa zachovala vďaka tomu, že komunisti sem zavesili nové stropy na reťaziach.