Hospodárenie Devína sa chystá na veľkú zmenu. V rozpočte na roky 2008 až 2010 by mohli byť daňové príjmy na úrovni najmenej 17 miliónov korún.
V posledných rokoch bývala celá príjmová časť devínskeho rozpočtu do desiatich miliónov. Devín pritom nemá takmer žiaden majetok, ktorý by mohol prenajímať.
Zato má cesty a chodníky, ktoré treba opraviť. Je totiž jednou z mestských častí, ktoré najviac trápia povodne. Rekonštrukciu potrebujú aj úradné budovy, škola a ďalšie priestory. To všetko bude teraz podľa starostky Ľubice Kolkovej možné.
Spokojní a nespokojní
Vyšší príjem pre Devín má prísť z dane z príjmov fyzických osôb, ktorá sa prerozdeľuje medzi mestské časti. Svoj podiel si potom mestské časti ďalej delia medzi sebou podľa percentuálneho koeficientu.
Doteraz bola deľba výhodná pre veľké mestské časti, ktoré majú v správe veľa škôl, ciest a majú veľa obyvateľov. Malé mestské časti ako Devín získali vždy najmenej. Tento rok to bolo 5,5 milióna. „Z toho sa nám ťažko hospodárilo,“ povedala Kolková.
Mestské časti sa však minulý mesiac dohodli na novom delení. Má byť solidárne – väčšie mestské časti dajú zo svojho podielu menším.
Menší podiel ako minulý rok tak dostane Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves, Devínska Nová Ves a Rača. Naopak, malé mestské časti ako Vajnory, Rusovce či Devín si výrazne polepšia.
Najviac nespokojný bol starosta Ružinova Slavomír Drozd. „Na stretnutí starostov s námestníkom primátora Milan Cílekom nakoniec Drozd presadil zvýšenie navrhovaného percenta pre Ružinov z pôvodne navrhnutých šestnásť na devätnásť,“ povedal ružinovský hovorca Maroš Smolec.
Problém navyše
Devín je v porovnaní s ostatnými mestskými časťami znevýhodnený. Už vyše dvoch rokov je v nútenej správe. Má mnohomiliónové dlhy, ktoré sa podarilo znížiť len čiastočne.
Bratislavský magistrát ešte vlani uznal, že si zo zlej situácie nepomôže sám. Daňový bonus v tom môže pomôcť. Starostka však plánuje aj ďalšie zmeny. „Bude treba zvyšovať poplatky, napríklad za psa, ale aj nájomné za nehnuteľnosti v správe mestskej časti z piatich na desať korún za meter štvorcový,“ hovorí Kolková.
V utorok poslanci Devína neschválili zmenu rozpočtu na tento rok, lebo tam chýbalo stanovisko núteného správcu. Problémom bolo nesprávne rozdelenie príjmov podľa rozpočtových pravidiel. Rozpočet na budúci rok chcú schváliť na mimoriadnom rokovaní na budúci štvrtok, teda v rovnaký deň, keď budú mestskí poslanci rozhodovať o rozpočte Bratislavy i o deľbe daní. Devín dúfa, že sa priaznivá suma pre mestskú časť presadí.
Nútená správa
Dlhy z podnikania a neschopnosť splácať ich dostali mestskú časť Devín ako prvú v novodobej histórii Bratislavy do nútenej správy.
Bolo to v apríli roku 2005.
Dlh vznikol pri neúspešnom podnikaní mestskej časti. Firmu Devín Holding založili v roku 1997 ako súčasť rozvojových aktivít mestskej časti, v jej predstavenstve boli aj známe osobnosti.
Na vydražených pozemkoch začala firma stavať obytné domy, na ktoré si vzala niekoľko nevýhodných úverov. Úroky z nich chcela zaplatiť z ďalších úverov, tie však nesplácala včas.
Výsledkom bol za starostu Jána Novotného niekoľko stotisícový dlh, ktorý spolu s poplatkami za omeškanie dosiahol takmer miliardu.
Situácii v Devíne s nútenou správou nepomáhali ani konflikty medzi vtedajším starostom Jozefom Paczeltom a poslancami. Mali problém dohodnúť sa, na čom ušetriť.
Nová starostka Ľubica Kolková odhadla po nástupe do funkcie dnešnú zadlženosť na úrovni 600 miliónov. Devín Holding v likvidácii vymazali z obchodného registra v roku 2004.
Nútená správa je kontrolované hospodárenie obce, ktorá má dlhy po lehote splatnosti presahujúce 15 percent príjmov predchádzajúceho roka. Po zostavení krízového rozpočtu nasledujú v obci ozdravné opatrenia.
