Zákon hnevá Bratislavu aj Košice

Samosprávy Bratislavy a Košíc sú sklamané návrhom nového stavebného zákona. Nielenže neobsahuje očakávané nové páky proti čiernym stavebníkom – napríklad stavebnú políciu, ale ak ho schvália, môže spôsobiť chaos.

Zákon totiž dáva mestským častiam moc nad stavebnými úradmi a to môže viesť k roz­drobenosti vo výstavbe a pri rozvoji miest.

Tvrdia to magistráty oboch najväčších miest, ktoré majú ako jediné na Slovensku dve úrovne samosprávy. Bratislava i Košice majú samostatne hospodáriace mestské časti, ale bez štatútu obce – tou je len mesto Bratislava a mesto Košice. Novela však hovorí, že „stavebnými úradmi sú obce a mestské časti“.

Nový stavebný zákon prešiel pripomienkovaním a je pripravený na rokovanie vlády. Parlament by mal o ňom rozhodnúť na budúci rok. Účinnosť má nadobudnúť 1. júla 2009.

Dva konce ulice

O stavebnej agende mali doteraz právo rozhodovať mestské zastupiteľstvá Bratislavy a Košíc. V štatúte agendu odovzdali mestským častiam, a ak neboli spokojné s prácou stavebných úradov, mohli si ju vziať späť. Teraz sa to má zmeniť.

„Môže sa stať, že stavebné úrady budú povoľovať aj to, čo by sa inak nepovoľovalo,“ hovorí parlamentný a komunálny poslanec za SDKÚ Martin Kuruc. Ulica, ktorá vedie dvoma mestskými časťami, tak môže mať dva nesúrodé konce.

Chaos môže vzniknúť aj pri veľkej výstavbe, ktorá sa dotýka viacerých mestských častí. Takou je napríklad nosný dopravný systém – rýchloelektrička, ktorá má preťať Petržalku a viesť do Starého Mesta, alebo plánovaná zóna Twin City na Nivách na pomedzí Ružinova a Starého Mesta.

V prípade Twin City už teraz vidno rozdielne postoje – kým v Ružinove prijali urbanistickú štúdiu investora ako podklad pre rozhodovanie stavebného úradu, Starému Mestu štúdia nestačila. Výstavbu tam chcú podmieniť prípravou zonálneho územného plánu.

Kuruc hovorí, že bez dohľadu mesta hrozí obchádzanie územného plánu, ktorý sa schva­ľuje na mestskej úrovni. „Kto bude kontrolovať, či ho stavebné úrady rešpektujú?“

Keď sa zákon dostane do parlamentu, Kuruc chce sporné ustanovenie odstrániť pozmeňujúcim návrhom. Hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský však v kompetenci­ách nevidí problém. Naznačil, že samospráva má rovnaký mandát bez ohľadu na úroveň.

S vylúčením mesta

Vedenie Bratislavy sa okrem toho bojí, že zákon v tejto podobe vylúči mesto z akéhokoľvek rozhodovania o stavbách.

Dnes stavby v Bratislave síce povoľujú stavebné úrady, ktoré fungujú v mestských častiach, ale od roku 2005 sú pre ne stanoviská magistrátu záväzné.

Ak teda mesto s nejakou stavbou nesúhlasí alebo má k nej výhrady, stavebný úrad to musí rešpektovať. Inak sa dopustí zneužitia právomoci a jeho rozhodnutie je súdne napadnuteľné.

Podľa Bratislavy je to nástroj, ktorým sa centrálne reguluje rozvoj mesta a zabezpečuje sa dodržiavanie územného plánu.

V Košiciach sú s centralizá­ciou ešte ďalej ako v Bratislave. Vlani sa počet stavebných úradov, ktorých bolo 22 ako mestských častí, znížil na jediný. Zmenu vraj dobre zvládli. „Prevzatím agendy došlo k úspore pracovných miest, profesionalizácii a zjednotili sa formuláre aj rozhodovací proces,“ povedala hovorkyňa košického magistrátu Jana Geročová. Preto sa Košice pridali k vyhláseniu Prezídia Únie miest a obcí Slovenska a odmietajú opätovné rozdrobenie právomocí.

Hlas starostov

Medzi komunálnymi politikmi sa hovorí o tlaku starostov mestských častí, ktorí kandidovali za strany vládnej koalície. Tí už tento rok presadili malú novelu zákona o Bratislave, ktorá umožňuje novému starostovi odvolať a vymenovať prednostu miestneho úradu.

Doteraz o tom rozhodovali poslanci. V Bratislave je pritom viacero starostov za vládne strany, ktorí sú v opozícii k predchádzajúcemu vedeniu mestskej časti.

Mestské časti už dlhé roky bojujú za väčšiu nezávislosť od mesta, a ak majú mať v kompetencii školy, matriky či stavebné úrady, tak chcú aj viac peňazí.