Samosprávy Bratislavy a Košíc sú sklamané návrhom nového stavebného zákona. Nielenže neobsahuje očakávané nové páky proti čiernym stavebníkom – napríklad stavebnú políciu, ale ak ho schvália, môže spôsobiť chaos.
Zákon totiž dáva mestským častiam moc nad stavebnými úradmi a to môže viesť k rozdrobenosti vo výstavbe a pri rozvoji miest.
Tvrdia to magistráty oboch najväčších miest, ktoré majú ako jediné na Slovensku dve úrovne samosprávy. Bratislava i Košice majú samostatne hospodáriace mestské časti, ale bez štatútu obce – tou je len mesto Bratislava a mesto Košice. Novela však hovorí, že „stavebnými úradmi sú obce a mestské časti“.
Nový stavebný zákon prešiel pripomienkovaním a je pripravený na rokovanie vlády. Parlament by mal o ňom rozhodnúť na budúci rok. Účinnosť má nadobudnúť 1. júla 2009.
Dva konce ulice
O stavebnej agende mali doteraz právo rozhodovať mestské zastupiteľstvá Bratislavy a Košíc. V štatúte agendu odovzdali mestským častiam, a ak neboli spokojné s prácou stavebných úradov, mohli si ju vziať späť. Teraz sa to má zmeniť.
„Môže sa stať, že stavebné úrady budú povoľovať aj to, čo by sa inak nepovoľovalo,“ hovorí parlamentný a komunálny poslanec za SDKÚ Martin Kuruc. Ulica, ktorá vedie dvoma mestskými časťami, tak môže mať dva nesúrodé konce.
Chaos môže vzniknúť aj pri veľkej výstavbe, ktorá sa dotýka viacerých mestských častí. Takou je napríklad nosný dopravný systém – rýchloelektrička, ktorá má preťať Petržalku a viesť do Starého Mesta, alebo plánovaná zóna Twin City na Nivách na pomedzí Ružinova a Starého Mesta.
V prípade Twin City už teraz vidno rozdielne postoje – kým v Ružinove prijali urbanistickú štúdiu investora ako podklad pre rozhodovanie stavebného úradu, Starému Mestu štúdia nestačila. Výstavbu tam chcú podmieniť prípravou zonálneho územného plánu.
Kuruc hovorí, že bez dohľadu mesta hrozí obchádzanie územného plánu, ktorý sa schvaľuje na mestskej úrovni. „Kto bude kontrolovať, či ho stavebné úrady rešpektujú?“
Keď sa zákon dostane do parlamentu, Kuruc chce sporné ustanovenie odstrániť pozmeňujúcim návrhom. Hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský však v kompetenciách nevidí problém. Naznačil, že samospráva má rovnaký mandát bez ohľadu na úroveň.
S vylúčením mesta
Vedenie Bratislavy sa okrem toho bojí, že zákon v tejto podobe vylúči mesto z akéhokoľvek rozhodovania o stavbách.
Dnes stavby v Bratislave síce povoľujú stavebné úrady, ktoré fungujú v mestských častiach, ale od roku 2005 sú pre ne stanoviská magistrátu záväzné.
Ak teda mesto s nejakou stavbou nesúhlasí alebo má k nej výhrady, stavebný úrad to musí rešpektovať. Inak sa dopustí zneužitia právomoci a jeho rozhodnutie je súdne napadnuteľné.
Podľa Bratislavy je to nástroj, ktorým sa centrálne reguluje rozvoj mesta a zabezpečuje sa dodržiavanie územného plánu.
V Košiciach sú s centralizáciou ešte ďalej ako v Bratislave. Vlani sa počet stavebných úradov, ktorých bolo 22 ako mestských častí, znížil na jediný. Zmenu vraj dobre zvládli. „Prevzatím agendy došlo k úspore pracovných miest, profesionalizácii a zjednotili sa formuláre aj rozhodovací proces,“ povedala hovorkyňa košického magistrátu Jana Geročová. Preto sa Košice pridali k vyhláseniu Prezídia Únie miest a obcí Slovenska a odmietajú opätovné rozdrobenie právomocí.
Hlas starostov
Medzi komunálnymi politikmi sa hovorí o tlaku starostov mestských častí, ktorí kandidovali za strany vládnej koalície. Tí už tento rok presadili malú novelu zákona o Bratislave, ktorá umožňuje novému starostovi odvolať a vymenovať prednostu miestneho úradu.
Doteraz o tom rozhodovali poslanci. V Bratislave je pritom viacero starostov za vládne strany, ktorí sú v opozícii k predchádzajúcemu vedeniu mestskej časti.
Mestské časti už dlhé roky bojujú za väčšiu nezávislosť od mesta, a ak majú mať v kompetencii školy, matriky či stavebné úrady, tak chcú aj viac peňazí.
Ak zákon prejde
v tejto podobe, môže sa stať, že stavebné úrady budú povoľovať aj to, čo by sa inak nepovoľovalo.
Martin Kuruc, poslanec za SDKÚ
Úrady v Bratislave a v Košiciach
V Bratislave je 17 mestských častí, z toho päť najmenších nemá vlastný stavebný úrad. Petržalský úrad funguje aj pre Čunovo, Rusovce a Jarovce. Úrad v Devínskej Novej Vsi funguje aj pre Devín a Záhorskú Bystricu.
V Košiciach sa vlani počet stavebných úradov znížil z 22, ako je počet mestských častí, na jediný s piatimi pracoviskami. Sú v mestských častiach Staré Mesto, Západ, Juh, Dargovských hrdinov a Šaca. Tento systém sa podľa hovorkyne košického magistrátu Jany Geročovej osvedčil.
Podľa nového zákona by v oboch mestách vzniklo toľko stavebných úradov, koľko je mestských častí. Pritom pri príprave zákona sa hovorilo skôr o znížení počtu stavebných úradov na Slovensku.
