Starostovia mestských častí si od mesta vymohli podiel na dani z nehnuteľností. Tá bola kedysi celá príjmom mestských častí, v roku 2005 ju spolu s výberom dane prevzalo mesto. Okrem toho dostanú mestské časti aj podiel z dane z príjmov fyzických osôb, ako každý rok.
Daňové príjmy sú hlavnou súčasťou rozpočtov mesta i mestských častí, ktoré hospodária samostatne.
Daň z príjmov sa má rozdeliť medzi mesto a mestské časti v pomere 70 percent k 30 percentám. Daň z nehnuteľností sa má deliť na polovicu. Doteraz sa hovorilo, že sa má deliť len daň z príjmov a to v pomere 46 percent pre mesto a 54 percent pre mestské časti.
Hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová povedala, že mesto bude v budúcom roku hospodáriť s 1,2 miliardy z dane z nehnuteľností a s 3,8 miliardy z dane z príjmu fyzických osôb. Mestské časti podľa nej dostanú okrem 1,5 miliardy z dane z príjmov navyše 245 miliónov. Celkovo si teda mestské časti rozdelia 1,7 miliardy.
Nový model deľby peňazí odobrilo šestnásť zo sedemnástich starostov v stredu na rokovaní svojho združenia. Nová deľba vzišla zo stretnutia starostov s námestníkom primátora Milanom Cílekom, ktoré bolo deň predtým. Autorom návrhu bol petržalský starosta Milan Ftáčnik. Informovala o tom tajomníčka združenia Valéria Reháčková.
Starostovia sa podľa Reháčkovej dohodli aj na percentuálnom delení týchto príjmov medzi mestské časti navzájom, čo bol ďalší problém. Niektoré, napríklad Ružinov, sa cítili ukrivdené, lebo iné mestské časti si prilepšili na ich úkor.
Daň z príjmu fyzických osôb dostáva mesto od štátu na základe údajov štatistického úradu z roku 2001. „Presnú evidenciu obyvateľstva už od 1. júna 2006 robia mestské časti a počty obyvateľov sú oveľa vyššie,“ povedala Reháčková.
Starostovia preto navrhli rokovať so štatistikmi, aby sa brali do úvahy skutočné čísla – teda mesto má podľa nich nárok na viac peňazí.
