Ako som sa dočítala vo víkendovom rozhovore s jednou z českých herečiek, prednosťou slovenských hercov je rovnako ako v prípade Vianoc to, že „majú gule“. Herečka jedným dychom dodala, že slovenské herečky však „nemusí“. Toš asi im voľačo chýba.
O tom to asi bude. Milé dámy, vážení páni, priatelia eunuchovia.
Hviezdoslav, ten mal teda gule, malo by sa učiť na základných školách. Vlastne ešte stále má, klasici sú večne aktuálni.
A čo politici, ministri, MHD, polícia, kultúra, zdravotníctvo, rovné dane? Majú gule?
Pred stromčekom v obchode stojí malý chlapec. V zlatej guli sa mu odráža tvár. Ako v zrkadle. „Ježiši, Ježiši, už sa to blíži!“ vyhŕkne zrazu na vedľa stojaceho tatka.
Ten nakupuje. Pohybuje sa pomaly. Sťažka za vozíkom. Akoby mal na nohe reťaz s guľou. Zvoní a štrkoce ako spiežovce. Ako slovná zásoba, čo sa zmenila na floskuly: gule, nemusími a otomjetomi.
Bezfarebná, neustále sa nabaľujúca guľa, valiaca sa nám v ústrety.
P. S. A nezabudnite si cez Vianoce resetnúť hlavu.
