Kamenné námestie bez obchodného domu, Karlova Ves ako priekopník v povojnovom boxe alebo Petržalka s prízemnými domčekmi namiesto panelákov. Bratislava, akú poznajú už len niektorí. Tých, ktorí zbierajú a vystavujú historické fotografie, je však stále viac.
Múzeum verzus internet
Roman Delikát je turistický sprievodca, na internete má vyvesených asi 3500 starých fotografií mesta, ďalších štyritisíc má v počítači.
Zbiera ich preto, lebo mladí nemajú kde zistiť, ako kedysi mesto vyzeralo. „Dnes sa už tak nechodí do múzeí. Ľudia všetko hľadajú na internete.“
Prvé snímky našiel náhodou u babky, rozhodol sa ich poslať kamarátom. Len tak – aby videli, aká bola Bratislava.
„Mnohé miesta sa zmenili na nepoznanie, často zistím, čo je na fotke len vďaka intuícii alebo pomoci ľudí. Raz sme dlho nevedeli identifikovať jeden dvor. Nakoniec sme zistili, že to bol dvor pri Central pasáži na Laurinskej. Je to zábava, takto sa handrkovať po večeroch, čo kde bolo.“
Reakcie sú podľa neho v drvivej väčšine pozitívne, každý však krúti hlavou. „Ľudia nechápu, ako tu niečo také mohlo byť. Je jasné, že sa nedá všetko vrátiť späť, mesto sa rozvíja. Ale nemusí byť všetko moderné.“
Karlova Ves zanikla
Matúš Šrámek žije v Karlovej Vsi, kedysi malej vinohradníckej obci pri Bratislave, celý život. Je rodený Karlovovešťan, pochádzali odtiaľ aj jeho starí či dokonca prastarí rodičia. Do nového paneláku na Kuklovskej sa s rodinou presťahoval v roku 1968. „Likvidácia starej Karlovej Vsi všetkých pôvodných obyvateľov poznačila. Urobilo sa to necitlivo. Všade inde, ak to porovnám s Dúbravkou, Lamačom či Račou, ostal kúsok historického jadra. Tu zbúrali všetko,“ hovorí. K zbieraniu fotografií ho priviedli vlastné spomienky.
Na hodoch a na cintoríne
„Najzaujímavejšie bolo získať ich od darcov,“ opisuje začiatky. Oslovil asi päťdesiat darcov, niektorých aj osobne navštívil.
„Obyvatelia starej Karlovky dnes žijú po celom meste, vedia o sebe. Minimálne dvakrát do roka sa stretávajú. Na Michalské hody a na Dušičky na starom cintoríne,“ hovorí. „Stačilo mi len počkať pri bráne a bezpečne som tam stretol ľudí, ktorých som potreboval.“
Asi 150 historických fotografií na stránke Šrámek obmieňa. Dokumentujú nielen budovy a obyvateľov, ale aj vinohradníctvo a miestny šport.
„Jedno z prvých medzinárodných boxerských podujatí po vojne sa udialo práve tu a je o tom doklad. BC Viedeň proti Karlovej Vsi.“ Na svojej stránke má fotografiu plagátu.
Len stromy sú vyššie
Fotografie mesta zaujímali Mira Veselého už ako dieťa. „Mal som zopár, ktoré už neplatili. Napríklad otca na stavenisku, kde je dnes podchod, fotku oboch televíznych veží či centrálne trhovisko na mieste Istropolisu. A keď som v roku 1997 začínal s prvými webstránkami, chcel som mať svoju.“
Počet vyvesených snímok nepočíta, nestíha. „Ale raz sa vrátim a niečo pridám. Nedá mi to.“ Niektoré miesta sú vraj zmenené na nepoznanie, iné si zachovávajú ráz, len stromy sú o pár metrov vyššie.
„Človek i jeho okolie sa menia pomaly, nevnímame to. Až na starej fotografii vidíme rozdiel.“ Prezeranie snímok prirovnáva k listovaniu v rodinných albumoch. „Iný interiér, iní ľudia. Podobne to je asi aj s fotkami mesta. Staré domy zanikajú, na koľajniciach už nechodí konská dráha, ale električka.“
Nadšenci za dopravu
Stovky starých snímok mesta sú aj na serveri venovanom hromadnej doprave. Hoci prioritne ide o fotografie zaznamenávajúce, ako sa po meste jazdilo.
„Veľa máme k histórii hromadnej dopravy, k električkovým tratiam, napríklad k zaniknutej na Štefánikovej,“ hovorí Michal Dekánek zo združenia, ktoré stránku prevádzkuje. Práve tá trať podľa neho dnešnému mestu chýba. Zo snímok tiež vidno bohatú a zaujímavú minulosť Bratislavy, ale aj to, ako si ničíme hlavne technické budovy – pamiatky, hovorí.
Snímky sú zo súkromných zbierok aj od neznámych nadšencov. „Stačilo, že sme to dali na internet a začali prispievať aj úplne cudzí ľudia,“ hovorí Dekánek. „Takéto zbieranie fotografií dokazuje, že o históriu mesta sa zaujímajú nielen pamätníci, ale aj mladí.“
 Hlavné námestie kedysi vyzeralo ako park. Snímka pochádza z obdobia medzi dvoma vojnami, vtedy sa volalo Masarykovo. FOTO – ARCHÍV M. DEKÁNKA, WWW.IMHD.SK |
 Karlovu Ves spred 50 rokov by na fotografiách spoznal málokto. Na snímke je Vodárenská ulica v roku 1967 pred likvidáciou. Fotografia je z archívu Matúša Šrámka, požičal ju Ladislav Sternmüller. Šrámka zberateľstvo starých fotografií priviedlo aj k zberateľstvu starých máp tejto mestskej časti či dokonca štúdiu rodokmeňa rodiny Bohúnskych, ktorá patrí medzi najstaršie karlovoveské rody. „Dostal som sa až na začiatok 19. storočia. A zistil som, že ešte stále žije vo štvrtom okrese najviac Bohúnskych.“ FOTO – ARCHÍV M. ŠRÁMKA, WWW.KARLOVAVES.AHOJ.SK |
 „Sú niektoré veci, ktoré je lepšie mať len na fotkách,“ hovorí Miro Veselý. „Na valuty, devízové prostriedky sa na Jesenského ulici čakávalo pekne dlho. Nuž, to ale boli iné časy.“ FOTO – WWW.MIX.SK |
 Starý Zuckermandel vedľa súčasného. FOTO – I. KRČ, WWW.RON-DEL.NET |
